Na Veľkú noc malá Anička rýchlo rozbaľuje všetky čokoládové vajíčka.
„Počúvaj,“ hovorí jej mamička, „myslíš vôbec na svoju sestričku?“
Anička na to: „Jasné! Preto tak ponáhľam!“

„Náš Juraj je na svoj vek veľmi vyspelý,“ chváli sa pyšná mamička, „chodí do dvojky a už nosí domov štvorky.“

Mafián daruje svojmu synovi k trinástim narodeninám pravú pištoľ. O pár dní ju chce vidieť, a tak príde za synom, nech mu ju ukáže.
„No, vieš, oci, ja tie zbrane, ja to moc nemám rád, tak som ju vymenil za také nádherné hodinky, pozri.“
A otec mu na to hovorí: „Tony, Tony, keď raz prídeš domov z práce a nájdeš v posteli s tvojou ženou cudzieho chlapa, čo urobíš? Vytiahneš hodinky a opýtaš sa, ako dlho sa zdrží?!“

Malý Jožko dostane poznámku, pretože spal na hodine.
Otec: „Prečo spíš na hodine?“
Jožko: „To vo mne drieme talent!“

„Mami, dáš mi prosím 2 eurá pre starého a chudobného pána?“
„Ty si veľmi dobrý, ale kde vlastne je?“
„Tu na rohu ulice, predáva zmrzlinu.“

Rodičia, nechajte svoje deti veriť na Ježiška. Vám tiež nikto neberie vašu vieru v krémy proti vráskam, na celulitídu a šampóny proti vypadávaniu vlasov.

„Jožko, čo si kúpil babke na Vianoce?“
„Futbalovú loptu.“
„Loptu? Ale veď babka nehrá futbal.“
„No však, ani ja nečítam a furt mi kupuje knižky!“

„Môžem dostať na narodeniny najnovší iPhone?“
„Povedz najprv nejaké kúzelné slovíčko!“
„Veronika.“
„Kto je to Veronika?“
„Tvoja frajerka, oci.“
„Chceš k tomu aj nejaký dobrý obal?“

Maminka: Jožko, chutí ti tá cukríčka, čo som ti dala?
Jožko: Áno, mami, chutí.
Maminka: No vidíš! A náš Alík ju vypľul.

Príde malý Jožko za mamičkou a hovorí: „Mami, strašne ma bolí bruško a mal som taký hrozný sen, v ktorom som musel zjesť veľký marshmallow.“
Mamička: „Jožko, kde máš vankúš?“

Píšu si dvaja teplí na chate:
„Ja ťa milujem.“
„Ja teba tiež.“
„Si úžasný.“
„Ty tiež.“
„Budeme sa tu stretávať častejšie?“
„Áno, každý deň.“
„Kde bývaš?“
„Ja bývam v Prahe.“
„Ja tiež.“
„Na Dejvickej.“
„Ty kokso, ja tiež.“
„Číslo 150.“
„To nie je možné, ja tiež.“
„Karol?“
„Oco?!“

Je chlapček s mamičkou na cintoríne a mamička mu vysvetľuje, že v hroboch ľudia spia. Zrazu sa z tmy vynorí stará pani a chlapček zvolá: „Tá pani sa už zobudila.“

Otec sa pýta Janka:
„Janko, prečo si nešiel hrať karty s Lízou?“
„A ty by si išiel hrať karty s niekým, kto podvádza?“
„To rozhodne nie!“
„Líza tiež nie!“

Keď mince prehltne prvé dieťa, rodičia s ním strávia noc na pohotovosti a boja sa oňho.
Keď mince prehltne tretie dieťa, stiahnu mu to z vreckového.

Chlapec doma ukazuje žiacku knižku a otec len prevracia oči:
„Pozri sa na tie známky z matematiky, to je katastrofa!“
Chlapec len mykne plecami a otec nahnevane pokračuje:
„Ja som si to spočítal a ty tu máš priemer 5,8! To by ma zaujímalo, po kom si taký hlúpy!“

„Mami, prečo ti šedivejú vlásky?“
„Pretože veľa hneváš.“
„Aha, tak už viem, prečo má babička šedivú hlavu.“

Malý Jožko si so záujmom prezerá svojho nového bračeka a pýta sa mamičky: „On prišiel z neba, však?“
„Áno, Jožko.“
„No, ani sa nečudujem, že ho odtiaľ vyhodili.“

Čím bližšie je babka, tým viac tučné sú vnúčatá.

Príde žena na sociálku po podporu a privedie so sebou 15 detí. Keď vojdú do kancelárie, žena zavelí: „Pepe, sadnúť!“
Všetky deti si sadnú. Úradníčka chvíľu prekvapene pozerá a potom sa spýta, ako sa volajú, aby si ich zapísala.
„To je jednoduché, chlapci sú Jozef a dievčatá Jozefína.“
„Naozaj?“
„Áno, strašne to zjednodušuje život. Ráno zavelím Pepe, vstávať! a všetci vstanú. Keď poviem Pepe, jedlo!, všetci sa naraňajkujú. A takto to ide celý deň.“
„Ale čo keď potrebujete zavolať na jedno konkrétne dieťa?“
„Zavolám ho priezviskom!“

Syn príde za svojím otcom a opýta sa ho: „Oci, ako prišli ľudia na svet?“
Otec mu odpovie: „No, kedysi boli na svete dvaja ľudia – Adam a Eva, a tí mali deti, tie deti, keď vyrástli, mali zase ďalšie deti a takto to pokračovalo ďalej.“

Syn si stále nebol istý, a tak sa ešte opýtal mamy. Tá mu odpovedala: „No, kedysi sme boli všetci opičky a potom sme sa postupne vyvinuli na ľudí.“

Syn bol v tej chvíli zmätený a povedal otcovi: „Oci, ty si hovoril niečo úplne iné!“
Otec odpovie: „Ale mamka hovorila len o svojej časti rodiny.“

Pán sedí v kupé vo vlaku: „Pani, povedzte láskavo svojmu synovi, nech ma prestane napodobňovať.“
Matka: „Malý Jožko, prestaň zo seba robiť hlupáčika!“

Keby som dostal euro zakaždým, keď mi niekto povie, že som pekný, mal by som jedno euro.
Ďakujem, mami!

Malá Marienka budí o tretej ráno otca:
„Oci, ja chcem vidieť sloníkov.“
„Teraz nie, Marienka, vieš, že teraz sa musí spinkať.“
„Ale ja chcem vidieť sloníkov!“
„Už som ti naposledy hovoril, že sa to nesmie robiť.“
„Ale ja veľmi, veľmi chcem! Keď mi neukážeš sloníkov, poviem mamičke, že si na mňa zlý!“
„No tak teda dobre. Ale naposledy, je ti to jasné?!“

Otec ide k telefónu, vytočí číslo a hovorí:
„Dobrý deň, tu plukovník Jožko Mrkvička. Vyhláste 3. rote chemický poplach.“

Rozprávajú sa dvaja malí chlapci:
„Ideš dneska von hrať sa?“
„Nie, musím pomáhať ockovi s mojou úlohou.“