Na pracovnom pohovore:
„Čo by povedali vaši priatelia, keby som sa ich opýtal na vaše slabé stránky?“
„Ja žiadne nemám.“
„Ale no tak, každý máme nejakú slabú stránku.“
„To áno, ale nemám žiadnych priateľov.“

Ako starnem, spomínam na všetkých tých ľudí, ktorých som cestou stratil… hmm, vyzerá to tak, že práca vysokohorského sprievodcu bola zlá voľba.

Hádajú sa dvaja poľovníci, kto z nich má lepšieho psa.
„Môj pes nájde moju stopu aj na druhý deň. Čo na to hovoríš?“
„Čo by som hovoril, okúp sa.“

„Pán strážmajster, z vás by bol lepší zločinec ako policajt.“
„A prečo, pán kapitán?“
„Po vašej práci nikdy niet ani stopy!“

Sú dva dôvody, prečo ľudia volia povolanie učiteľa: júl... a august.

Šéfredaktor si zavolá redaktorku a pýta sa: „Máte večer čas?“
Ona sčervenie a pošepká: „Áno.“
Na to on: „Fajn, tak si doma sadnite a učte sa pravopis.“

Pri pracovnom pohovore:
„Opíšte sa, prosím, tromi slovami.“
„Lenivý.“

Pracovný pohovor: „Prečo chcete taký vysoký plat, keď ani nemáte žiadne vzdelanie v odbore?“
„Veď tá práca bude predsa oveľa ťažšia, keď ani nebudem vedieť, čo robím!“

Maliar sa pýta pastiera:
„Mohol by som namaľovať vaše ovce?“
„Nie. Čo by som potom robil s farebnou vlnou?“

Inštruktor: „Čím je váš otec?“
Muž: „Môj otec nežije.“
Inštruktor: „Dobre, čím bol?“
Muž: „Astmatikom.“
Inštruktor trochu nahnevaný sa opýta: „Do kelu, čo robil?“
Muž: „Kašľal.“

„Pracujem, ale nedostal som výplatu! Prečo?“
„Vaša práca je na nezaplatenie.“

V galérii:
„Krásny obraz. Nádherne zachytený východ slnka, čo poviete?“
„Krásny obraz to je, ale je to západ slnka.“
„Ako to dokážete rozoznať? Ste odborník?“
„Nie som, ale poznám maliara. Ten v živote nevstal pred obedom.“

Sprievodca upozorňuje návštevníkov: „A tu už je priepasť Macochááááááááááááááááááááááááá!!!!!!“

Na pracovisku som bohom. Každý vie, že existujem, ale ešte ma nikto nevidel.

Muž v obchode urazí lingvistu. Ten zaujme bojovú pozíciu a povie: „Budeš ľutovať. Poznám judo, kung-fu a ďalších 38 extrémne nebezpečných slov.“

Pod mostom ležia dvaja bezdomovci a jeden hovorí: „Hej, Karol, teraz sa všade hovorí o tej finančnej kríze, myslíš, že sa to nejako dotkne aj nás?“
„No jasné!“ hovorí Karol.
„A ako, prosím ťa?“
Karol: „No, máš nejakých kamarátov bankárov, manažérov alebo podnikateľov?“
„To teda nemám.“
Karol: „No vidíš, a teraz ich onedlho budeš mať ...“

„Zdravím, šéfe, ja som tu nový.“
„Vítam ťa u nás. Prvá úloha, ktorú pre teba mám, znie: zabudni na všetko, čo si sa z nášho odboru naučil na vysokej škole. Toto je prax, tu nebudeš potrebovať tú nudnú teóriu.“
„Ale ja nemám vysokú.“
„Aha. Takže nie si dosť kvalifikovaný na prvú úlohu. Máš padáka!“

Viete, prečo sa kartárka urazila?
... zle si to vyložila.

Pohovor na pozíciu knihovníka:
Personalista: „Dobrý deň, prečo sa uchá...“
Uchádzač: „Pššššt!“
Personalista: „Aké sú vaš...“
Uchádzač: „Pšššššššt!“
Personalista: „Výborne, berieme vás!“

Včera som prišiel o prácu chovateľa v zoo.
Ale čo som mal akože robiť? Všade bolo napísané: „Prosím, nekŕmte zvieratá!“

Rozhovor v kúte umeleckej galérie:

• „Ó, to je krásne dielo! Tie jasné línie, tá symetria…“
• „Ďakujem!“
• „Vy ste autor?“
• „Áno, hoci musím uznať, že to nie je úplne môj vlastný nápad, základný koncept si v rodine odovzdávame z generácie na generáciu, každý z nás vychytá pár much... a vďaka tomu som sa dostal až do tejto prestížnej galérie.“
• „Ako dlho ste to vytváral?“
• „Len niekoľko hodín. Pravá časť ešte nie je úplne dotiahnutá, plánoval som, že ju po večeri ešte upravím.“
• „Aha, tak to nebudem rušiť.“
• „Ale nie! Vôbec nerušíte! Keď vás moja tvorba tak zaujala, nechcete si na ňu aj siahnuť?“
• „To sa smie? Aby sa po mne niekto neoháňal...“
• „Bez obáv, nikto to neuvidí. Takúto príležitosť máte len raz za život!“

Mucha si teda na pavučinu siahla, pavúk sa navečeral a potom pravú časť upravil.

Chemik, inžinier, fyzik a obchodník dostali každý jeden barometer a úlohu zmerať pomocou neho výšku jednej vysokej budovy. Chemik veľmi starostlivo zmeral atmosférický tlak pri úpätí budovy. Potom išiel výťahom až na strechu a zmeral tam tiež atmosférický tlak. Potom vytiahol kalkulačku a starostlivo vypočítal výšku z rozdielu atmosférických tlaků. Inžinier išiel hneď výťahom hore na strechu. Našiel dlhé lano pri takej tej veci na umývanie okien zvonku, priviazal k nemu barometer. Potom ho spúšťal zo strechy až na úroveň terénu. Potom ho vytiahol späť a pritom zmeral výšku budovy v ‚rozpaženiach’, čo vraj je asi meter a pol. Fyzik tiež hneď išiel hore. Prekročil lano a šiel k hrane strechy. Vybral stopky a pustil barometer zo strechy. Zo zmeraného času voľného pádu a znalosti gravitačného zrýchlenia vypočítal výšku budovy. Obchodník vôbec nešiel nikam. Na prízemí zašiel za správcom domu a povedal mu: „Keď mi poviete, aký je tento dom vysoký, dám vám tento skvelý barometer.“

Traja profesori sa rozprávajú v kancelárii, keď si zrazu všimnú, že odhodený ohorok zapálil papiere v odpadkovom koši. Fyzik hovorí: „Páni, musíme horľavé materiály ochladiť, aby ich teplota bola nižšia ako zápalná teplota.“ Chemik sa začne hádať: „To je hlúpa metóda. Stačí uzavrieť prívod kyslíka a horenie za chvíľu skončí!“ Štatistik začne behať po miestnosti so zapaľovačom a zapaľovať papiere. Tí dvaja naňho začnú kričať: „Kolega, čo to, do čerta, robíte?“ „Budeme potrebovať väčšiu vzorku prípadov!“

Jeden starý pracovník plynární zaučoval nového kolegu. Práve vykonávali kontroly a odpočet stavu plynomerov na predmestí. Keď dokončili prácu v ďalšej budove, ten starý hovorí mladému:
„Hej, nemysli si, že som nejaká vykopávka. Mám celkom kondíciu. Stavím sa, že dobehnem k autu skôr ako ty.“
Tak sa obaja rozbehnú. Starý je naozaj pri aute o krok skôr. Mladý len vyvaľuje oči, ale vzápätí pozerajú obaja, pretože k nim dobehne zadýchaná starenka. Starý plynár sa jej pýta:
„Čo sa stalo, pani, zabudli sme u vás niečo?“
Starenka sa nadýchne a hovorí:
„Ach, keď som videla dvoch plynárov takto utekať, povedala som si, že by som asi mala utekať tiež.“