„Ten portrét tej stareny sa vám veľmi vydaril! Kreslili ste ju tuhou?“
„Kdeže, ešte žila.“

Keby sa na Slovensku za krádeže sekali ruky, tak by v parlamente namiesto hlasovacích tlačidiel boli pedále.

Opýtal som sa virtuálneho asistenta vo svojom smartfóne: „Prečo si neviem nájsť frajerku?“
Ako odpoveď telefón aktivoval prednú kameru.

Mama mi povedala: „Čo je pre jedného odpad, pre druhého je poklad.“ Pekná rýmovačka, ale dosť škaredé od nej mi takto oznámiť, že som adoptovaný.

Rodičia ma vychovávali ako jedináčika. A to môjho brata poriadne naštvalo.

Básnik: „Tak čo hovoríte na moje básne?“
Redakcia: „Niektoré vaše básne sú strašne prosté, a tie ostatné sú proste strašné.“
Básnik: „Myslíte si, že je v mojich básňach málo ohňa?“
Redakcia: „Práve naopak, v ohni je málo vašich básní.“

„Nemá zmysel hádať sa s idiotmi.“
„Ale je predsa nesmierne dôležité presvedčiť ostatných, že máte pravdu!“
„Nebudem sa s vami hádať.“

Šiel som k veštici a zaklopal som na dvere.
Zrazu sa ozvalo: „Kto je to?“
Tak som odišiel.

U lekára:
„Fajčíte alebo pijete kávu?“
„Pijem ju.“

Zlodej je v spovednici, zároveň kradne farárovi hodinky a spovedá sa:
Hovorí: „Ja kradnem!“
Farár hovorí: „Snáď som kradol!“
Zlodej: „Ukradol som hodinky!“
Farár: „Tak ich vráť!“
Zlodej: „Tu ich máte.“
Farár: „Ja ich nechcem. Vráť ich majiteľovi.“
Zlodej: „Ale on ich nechce!“
Farár: „Tak si ich nechaj!“

Som veľmi kreatívny človek, každý deň vytvorím nový problém.

To, že medúzy prežili 350 miliónov rokov bez mozgu, dáva niektorým ľuďom nádej.

Spýtal som sa dcéry, či nevidela moje noviny.
Povedala mi, nech sa spamätám, že vraj žijeme v 21. storočí, a podala mi svoj iPad.
Prečo nie, proti iPadu tá mucha nemala šancu.

Kto je veľa cibule, k tomu nechodí lekár.
Kto je veľa cesnaku, k tomu nechodí nikto.

„Vieš, aký je rozdiel medzi toaletným papierom a sprchovým závesom?“
„To naozaj netuším.“
„Takže to si bol ty!“

Schoval sa naozaj dokonale. Ani Google ho nenašiel.

Stretnú sa dve veštice a jedna hovorí: „Ty sa máš dobre, a čo ja?“

Ako rozlíšime hlavnú vetu od vedľajšej vety?
Čo povie maminka, to je hlavná veta. Čo povie tatinko, to je vedľajšia veta.

Ideš k stolárovi,
na zemi sú piliny.
Ideš ku kaderníčke,
na zemi sú vlasy.
Ideš do banky... a nič!!!
Aj pero majú na šnúrke!

„Dobrý deň, nehnevajte sa, hľadám tu vlakovú stanicu.“

„Dobrý deň, nehnevám sa, hľadajte.“

Mám otázku pre ministra školstva:
Mám svojmu dieťaťu kúpiť oblečenie na nový školský rok, alebo stačí pyžamo?

V noci, asi o druhej ráno, kričí muž pred panelákom:
„Sused, poďte ma roztlačiť! Prosím, pomôžte mi! Roztlačte ma!“
Zobudí sa susedova manželka a hneď budí manžela. „Jozef, vstávaj! On ti tiež pomáhal roztláčať, keď si mal vybitú autobatériu!“ Sused teda vstane a ide na parkovisko. Nikde však svojho suseda nevidí. „Sused, kde ste?“ „Tu na hojdačke!“

Redaktor sa pýta farmára:
„Koľko mlieka vám dávajú tieto kravy?“
„A ktorá? Tá čierna alebo tá hnedá?“
„Napríklad tá čierna.“
„Tak 2–3 litre denne.“
„A tá hnedá?“
„Tiež 2–3 litre denne.“
Redaktor trochu zneistel.
„Aha, a čo im dávate jesť?“
„A ktorej? Tej čiernej alebo hnedej?“
„Napríklad tej čiernej.“
„Tá žerie na lúke trávu.“
„A tá hnedá?“
„Tá tiež žerie na lúke trávu.“
Redaktor už celý nervózny.
„Prečo sa stále pýtate, ktorú myslím, keď sú na tom obe rovnako?“
„Pretože tá čierna je moja.“
„Aha, a tá hnedá?“
„Tá je tiež moja.“

Poznám veľa vtipov v posunkovej reči, také, ktoré nikto nepočul!