Nedoslýchavosť. Čo to vlastne je?

Nedoslýchavý človek má pochopiteľne problém so sluchom. Zoberme to takto – človek, ktorý zle vidí, používa okuliare. A každý vidí inak. Niekto má pol dioptrie, iný napríklad dve. Pri ušiach je to podobne. Niekto počuje viac, niekto menej. A niektorí sa obídu bez pomôcok, iní ich už potrebujú.

Druhy pomôcok

Nič

Áno, niekto nepoužíva nič. Ako napríklad väčšina z vás. Každý počujeme inak, takže väčšina ľudí aj napriek tomu, že nepočuje najviac, nepotrebuje nič.

Avšak poznám aj pár ľudí, ktorí aj napriek tomu, že počujú menej, nepoužívajú nič. Medzi nich patria hlavne tí starší. Napríklad moja babička. Tá už v dospelosti mala problém so sluchom, ale aj keď je vynájdených veľa pomôcok, nič jej nebolo predpísané. Preto, keď by ste šli k mojim starým rodičom domov, stretnete sa s televíziou pustenou o trošku viac nahlas, než je obvyklé (a nielen s televíziou ).

Načúvacie prístroje

Načúvací prístroj môžete vidieť na úvodnom obrázku tohto článku. Ale samozrejme je veľa rôznych druhov a modelov. Napríklad si pamätám, že keď mi vyrábali tieto načúvacie prístroje, mohla som si vybrať farbu (a bola som dosť hlúpa, pretože teraz červenú neznášam ).

Čo sa týka iných modelov, je mi známe, že existujú aj načúvacie prístroje, ktoré sú veľmi podobné obyčajným slúchadlám na hudbu. (Samozrejme tým do uší, bezdrôtovým.) A opäť sú rôzne druhy podľa toho, ako veľmi počujete.

Možno sa pýtate, či keď to vyzerá rovnako ako slúchadlo, dá sa tam pustiť aj hudba. Áno, moje načúvacie prístroje túto funkciu nemajú, ale tie lepšie, ktoré vyrobili napríklad pred rokom, už môžu slúžiť aj ako prehrávač hudby. Pokiaľ viem, v novších modeloch hrá rolu umelá inteligencia. Síce ja osobne nechápem ako, ale dokáže stlmiť zvuk, ktorý podľa nej počuť nepotrebujete (blbé je, keď vám stlmí niečo, čo práve počuť potrebujete).

Niekedy sa môžete stretnúť aj s výrazom načúvacie aparátiky. Rozdiel medzi nimi a načúvacími prístrojmi vlastne ani nie je. Niekto tomu hovorí načúvacie prístroje, iný zase načúvacie aparátiky. Odbornejšie je ale slovo načúvacie prístroje.

Implantát

Používa sa, keď už vám načúvacie prístroje nepomôžu. Od načúvacích prístrojov sa líši tým, že načúvací prístroj si môžete dať dole, zatiaľ čo implantát vám dajú počas operácie a už si ho sami nedáte dole. Nepýtajte sa ma, ako to počas tej operácie robia, pretože ja sama s tým skúsenosť nemám.

Posunková reč

A ako poslednú pomôcku máme posunkovú reč. Ak už počujete veľmi zle, alebo vôbec, nezostáva vám, než sa ju naučiť. Ja osobne som toho názoru, že aj počujúci človek by mal ovládať aspoň časť tzv. prstovej abecedy, pretože to môže veľmi uľahčiť komunikáciu, nielen s úplne nepočujúcimi, ale aj mne sa párkrát hodila, preto prikladám YouTube video:

A teraz sa už môžeme vrhnúť na tie sľúbené otázky!

Ako sa ráno budíš?

Budia ma rodičia. Ale samozrejme, keď som niekde mimo domu, býva tam budíček (tábory, lyžiarsky, …), ktorý je najčastejšie vo forme veľmi hlasnej hudby, ktorá ma zobudí. Tiež mi dosť pomáha, že som naučená na pravidelné vstávanie (keď sa ide do školy, tak vstávam o 6:00), takže aj bez budenia okolo 6. hodiny už veľmi nespím.

Existujú ale aj rôzne vibračné budíky a podobne. Trochu ale pochybujem, že by ma to zobudilo, pretože keď ja spím, tak proste spím.

Od kedy zle počuješ?

Ja od narodenia, ale niektorí ľudia to môžu mať aj po úraze, alebo v starobe. Tiež rada spomínam na rozprávanie o tom, ako doma kedysi zisťovali, koľko toho vlastne počujem…

Existuje nejaký zvuk, ktorý kvôli načúvacím prístrojom nepočuješ?

Áno. Veľmi by som si priala niekedy počuť svrčka. Asi to znie hlúpo, keď si na YouTube môžem nájsť, ako robí svrček, ale z videa to nie je ono.

Robí ti problém, keď ľuďom nevidíš na ústa?

Ako kedy. Keď niekto hundre, tak áno. Ale naopak keď niekto hovorí zreteľne, tak naňho vidieť nepotrebujem. Som ale samozrejme radšej, keď na ústa vidím.

Pár tipov, ako lepšie hovoriť s nedoslýchavým človekom, sa môžete dozvedieť v tomto videu:

Využívaš niekedy, že môžeš povedať, že nepočuješ, aj keď počuješ?

Nie. V podstate by som raz nemusela písať polovicu diktátu, keby som povedala, že nerozumiem. Ale takéto ulievanie sa sa mi veľmi neoplatí.

Počuješ s načúvacími prístrojmi aj to, čo budem šepkať v druhej miestnosti?

Nie. Nepočujem ani to, čo mi pošepkáš pol metra odo mňa. Občas rozhoduje výška hlasu, takže hrubému mužskému hlasu budem rozumieť inak než piskľavému dievčenskému. Keď niekto šepká, proste mu nerozumiem. A to je dôvod, prečo nemám rada hru na tichú poštu.

Čo robíš, keď ti dôjde batéria na nejakom nevhodnom mieste?

Z vlastných skúseností viem, že batérie sa rady vybíjajú tam, kde nemajú. Aby som ale predišla tomu, že sa budem stále dokola pýtať „čo?“, nosím pri sebe náhradné batérie. Keď ich ale pri sebe nemám, nie je to práve komfortné. Zvyčajne sa snažím postaviť si k človeku tak, aby stál na strane, kde mám načúvací prístroj s nabitou batériou.

Každý načúvací prístroj sa vybíja v inom čase, nemajú spoločnú batériu. Ak sa ale stane, že už naozaj nerozumiem, tak človeku jednoducho poviem, že mám vybitú batériu, či by nemohol hovoriť viac nahlas. To isté platí v škole, keď sa mi vybije batéria, nemám náhradnú a viem, že ďalšiu hodinu píšem diktát, jednoducho zájdem za učiteľkou, či si ho nemôžem napísať inokedy, že mám vybitú batériu.

Aké to je mať v každom uchu cenu veľmi dobrého Applu?

Pre predstavu, jedno moje načúvacie prístroje stálo asi 15 000, obe dokopy teda okolo 30 000. Samozrejme zdravotné poisťovne ponúkajú rôzne príspevky.

A aký je to pocit mať v ušiach takú veľkú cenu? No, úprimne to veľmi neriešim, ale musím sa priznať, že o svoje načúvacie prístroje sa dosť bojím. Často napríklad ani nie o tie načúvacie prístroje, ale proste o nejakú situáciu, ktorá by mohla nastať, keby boli pokazené.

Pre predstavu, keď sa mi jeden „pokazil“ tesne pred lyžiarskym, bála som sa, že tam nebudem môcť, alebo tam pôjdem s mojimi starými. Samozrejme to potom mamka opravila. Keby sa tak nestalo, museli by sme ich poslať poštou k doktorovi a čakať, kým ich tam opravia (cca okolo 2–3 týždňov).

Keď sa ti v noci sníva sen, máš v ňom načúvacie prístroje?

Myslím, že nie. V mojich snoch načúvacie prístroje veľkú rolu nehrajú, myslím, že tam počujem normálne. Teda len keď sa mi sníva sen, ktorý má hlavu a pätu, pretože niekedy sa mi snívajú sny, kde ani nie som človek.

Keby existoval liek / nejaká operácia, ktorá by ťa zbavila načúvacích prístrojov, použila by si to?

Nie. Viem, že to asi bude znieť ako veľmi hlúpe rozhodnutie, ale myslím, že nie. Síce často snívam o tom, že sa nejakým záhadným spôsobom načúvacích prístrojov zbavím, ale keby som mala možnosť, neurobím to. Je to proste moja súčasť a nebyť načúvacích prístrojov, neuvedomila by som si veľa vecí.

Chcela by som všetkým povedať, že keď má niekto načúvacie prístroje, okuliare, je na vozíku alebo niečo také, neznamená to, že je iný. Neznamená to ani, že je nejako chorý. Každý z nás má niečo iné. Niekto nosí okuliare, iný zle vyslovuje „r“, niekto zase zle číta. Ale nie je to choroba. Chorí ste, keď máte angínu, nádchu alebo vás bolí brucho. Chcela by som tiež všetkým povedať, že aj keď je niekto niečím výnimočný (to sme samozrejme všetci), nezaslúži si, aby sa mu ostatní smiali.

Ak niekde stretnete niekoho, kto bude mať načúvacie prístroje, nepýtajte sa ho hneď na rôzne otázky, ako k tomu prišiel a tak. Niekto to nemá úplne rád. Mne osobne to nevadí, je vidieť, že keď sa vás niekto spýta, tak je zvedavý, ako to funguje a tak. Od niektorých ľudí by som to ale napríklad nečakala a ani by som im nebola ochotná odpovedať tak rozvite ako iným ľuďom. Najčastejšie za to môže nedôvera alebo proste strach, že sa vám za to budú smiať.

Vďaka, že ste môj článok dočítali až do konca, ak máte nejaké ďalšie otázky, budem rada, keď sa podelíte v diskusii, a možno vám na ne odpoviem. Keby ich bolo naozaj veľa, napísala by som ďalšiu časť tohto článku. Prípadne by som mohla rozviesť niektorú z otázok (či už tu spomenutých, alebo nových) viac podrobne.

Ak poznáte niekoho, kto má tiež niečo so sluchom, napríklad práve nosí načúvacie prístroje, budem rada, keď mu ukážete môj článok, alebo keď mi spoločne napíšete.

Vaše morčiatko Matýsek