Práve na medzinárodnej mačacej výstave vo Vroclave som odštartovala svoj výlet po tomto fascinujúcom historickom meste. Všetci si určite centrum spájate s trpaslíkmi, malými bronzovými soškami na každom rohu, za ktorými sa turisti často vyberajú a baví ich ich hľadanie. Kostol sv. Márie Magdalény má na samom vrcholku mostík a na ňom dokonca nájdete malú podobenku čarodejnice a jej mačky.
Pre mňa cesta začínala v hale Orbita, kde sa práve konala táto fascinujúca mačacia udalosť. Na výstave bolo možné vidieť celú škálu rozličných mačacích plemien – od elegantných siamských mačiek, cez robustné mainské mývalie až po fascinujúcich devon rexov, ktorí pútali pozornosť svojím nezvyčajným vzhľadom.
Každé plemeno malo svojich priaznivcov, a tak výstava nebola iba o súťažení, ale aj o oslave rozmanitosti, ktorú mačky prinášajú. Udalosť nebola určená iba chovateľom – stala sa aj veľkým lákadlom pre rodiny s deťmi a milovníkov mačiek, ktorí si užívali možnosť prezrieť si nádherné mačky naživo. Počuť nadšené komentáre návštevníkov, ako si prezerajú jednotlivé plemená, je vždy jedným z najsilnejších zážitkov.
A potom tu boli stánky a obchody všetkého druhu. Ako to tak na výstavách býva, nechýbali pierka na hranie, pelechy, rôzne maškrty a dobroty nielen pre domácich miláčikov, ale aj pre ľudí, škrabadlá a ďalšie mačacie nevyhnutnosti. Medzi všetkými obchodíkmi z monotónneho radu jednoznačne vyčnievala malá česká rodinná firma Kočičí bydlení.
Neváhala som a majiteľov podniku vyspovedala. Vyrábajú mačacie búdky a poličky „…aby to bolo krásne nielen pre mačičky, ale aj pre ľudí,“ zverila sa s filozofiou firmy pani Zdena. Nie len že všetky veci lahodia oku, ale sú aj vysoko kvalitné. Na čele firmy stojí Tom, ktorý všetky produkty vyrába – tridsať rokov sa venoval stavbe kuchýň, keď ho to prestalo baviť, začal sa venovať výrobe nábytku pre mačky.
Ďalším unikátnym cieľom môjho výletu bola mačacia kaviareň. V meste sú celkovo tri, zo všetkých ma však najviac uchvátila Cat&Alice. Celé malé brložtek bolo ladené do témy Alici v krajine zázrakov, a keďže je majiteľka na mačky alergická, aj zvieratá v kaviarni boli značne exotické. Sídlilo tu totiž niekoľko extravagantných sphynxov a jeden orientálny kocúr – všetko hypoalergénne plemená.
„Mačku Škľabu už v Krajine zázrakov všetky tie zázraky začali unavovať,“ vysvetľuje myšlienku svojho projektu čiperná majiteľka. „Tak si oholila srsť, aby ju nikto nespoznal, a vydala sa do našej kaviarne. A my jej tu vytvárame čo najprirodzenejšie prostredie.“ Na pultíku visia karty a klobúky. Nie je tu zanedbaný žiadny detail, každé kreslo je iné, svetielka všade okolo svietia a nádherná mačacia štvorica sa v elegantných kabátikoch predvádza okolo a ukazuje sa všetkým návštevníkom.
Počas ďalšieho dňa som sa vypravila do vychýrenej vroclavskej zoo. Ide o najstaršiu a súčasne počtom chovaných druhov aj najväčšiu zoologickú záhradu v Poľsku.
Chovajú tu až 1132 druhov a viac ako 10 000 jedincov!
Asi najobdivovanejšou atrakciou zostáva Afrikárium postavené v roku 2014, ktoré sa špecializuje na prezentáciu afrických vodných ekosystémov. V obrovskej hale sa nachádza nespočet druhov, ako slanovodných, tak sladkovodných rýb, korytnačiek aj tučniakov. Najväčšiu pozornosť na seba však púta nádrž s hrochmi a kapustňákmi.
Na 33 hektároch nechýbajú ani rozličné druhy mačkovitých šeliem: levy, tigre, rysy, leopardy oblačné a snežné, manuly, mačky cejlónske a divé. Jednoducho raj pre začínajúceho dokumentaristu!
Svoju prehliadku som začala pri irbisoch, teda snežných leopardo, kde som sa rozlúčila s dvojročným Karom, ktorého počas nasledujúceho týždňa čaká dlhá cesta do novej zoo. Jeho domovom bude až vo Francúzsku. Vo vroclavskej zoologickej záhrade sa chovu týchto vzácnych zvierat venujú s veľkým úspechom. V máji 2021 sa tu narodili dve mláďatá irbisov rodičom Nastasji a Nurekovi, čo bolo významným príspevkom k ochrane tohto ohrozeného druhu.
O výbeh ďalej som sa zoznámila s úžasnou dvojicou leopardov oblačných. Aj táto šelma patrí medzi veľké a je preslávená svojou nádhernou kresbou, ktorá jej dala meno. Zaujímavosťou je, že v pomere k veľkosti hlavy má leopard oblačný najdlhšie špičáky vôbec – môžu merať aj štyri centimetre! Svojou veľkosťou sú tak porovnateľné s niektorými druhmi dávno vyhynutých šabľozubých tigrov.
V tejto zoologickej záhrade ma najviac uchvátilo prostredie, v ktorých svoje chovance opatrujú. Priestranné výbehy vyzerajú ako okná do prirodzeného prostredia každého zo zvierat. Žiarivým príkladom toho bol aj výbeh tigrov sumatranských.
V júli sa tu narodili štvoričatá tejto vzácnej šelmy – traja samci a jedna samica. To je pre európske zoo dobrá správa, keďže samice prevažujú a títo samci by mohli nepomer vyvážiť. V zoo ich nápadito pomenovali podľa indonézskych riek, teda Musi, Hari, Kampar a Indera. Mačiatka skáču po výbehu a hrajú sa s kamerou. Sú zvedavé a tak cez sklo pozorujú návštevníkov a okolo poletujúce vtáctvo.
O kúsok ďalej prilákal moju pozornosť výbeh manulov. Aj ich som zastihla aktívnych. Po výbehu sa preháňali Zarina a Kubi, ktorí práve dostali kŕmenie. Možno ste počuli o tom, že je manul nesmierne odolný a vydrží aj mrazy pod mínus päťdesiat stupňov, tak aj extrémne horúčavy typické pre stepi Mongolska. Ide o predátora dokonale stavaného na život v extrémoch. Nie je síce veľmi rýchly, ale má iné eso v rukáve. Vďaka okrúhlym ušiam, umiestneným po stranách hlavy, sa dokáže dokonale skrývať a vykukovať spoza terénnych nerovností, bez toho aby ho dlhé špicaté uši prezradili.
Návštevou zoo bol program môjho výletovania naplnený. Na spiatočnú cestu som si kúpila pre Poľsko typickú paczku (úplne dokonalú plnenú šišku) a vybrala sa na stanicu.
Ďakujem všetkým šelmám a mačkám za krásnu prezentáciu a vám všetkým, ktorí ste dočítali tento článok až do konca, za vašu pozornosť!
