Čo je to vlastne mikronárod?
Väčšina štátov, ako je Česko, Francúzsko alebo USA, funguje na základe medzinárodného uznania. Majú svoje územie, hranice a ostatné štáty sa s nimi kamarátia. Potom sú tu však „štáty“, ktoré si ľudia vymysleli sami. Hovorí sa im mikronárody. Často vznikajú ako protest, recesia (vtip), umelecký projekt alebo jednoducho preto, že niekto objavil kúsok zeme, ktorý papierovo nikomu nepatril.
Pozor, nepleťte si ich s mikroštátmi ako Vatikán alebo Monako – tie sú skutočné a uznávané. Mikronárody uznávajú väčšinou len ich zakladatelia a pár fanúšikov na internete.
Pevnosť uprostred vĺn
Asi najslávnejším príkladom je Sealand. Ten nevznikol na pevnine, ale na opustenej vojenskej plošine v mori pri pobreží Anglicka. V roku 1967 ju obsadil bývalý vojak Paddy Roy Bates a vyhlásil ju za samostatné kniežatstvo.
Sealand má všetko: vlastnú menu (sealandský dolár), poštové známky a dokonca aj futbalový tím. Napriek tomu, že ho žiadna veľmoc oficiálne neuznala, rodina Batesovcov na plošine žije desaťročia a odrazila dokonca aj niekoľko pokusov o „prevrat“. Je to najmenšie miesto na svete, ktoré sa kedy pokúsilo o úplnú nezávislosť.
Kráľovstvo v púšti kvôli dcére
Ďalší neuveriteľný príbeh sa stal v roku 2014 v Afrike. Američan Jeremiah Heaton chcel splniť svojej sedemročnej dcére prianie, aby sa stala skutočnou princeznou. Našiel územie s názvom Bir Tawil na hranici medzi Egyptom a Sudánom. Je to jedno z mála miest na planéte, ktoré si nenárokuje vôbec žiadny štát.
Heaton tam zapichol vlajku navrhnutú jeho deťmi a vyhlásil Kráľovstvo Severného Sudánu. Aj keď ide skôr o rodinné dobrodružstvo, ukazuje to, aké jednoduché (a zároveň šialené) je pokúsiť sa o vznik nového štátu v 21. storočí.
Internetové štáty
Dnes už ani nemusíte nikam cestovať. Existujú projekty ako Asgardia, čo je „vesmírny národ“. Cieľom je vytvoriť štát, ktorý by fungoval na obežnej dráhe Zeme a neskôr na Mesiaci. Aktuálne majú viac než milión „občanov“ – stačí sa zaregistrovať na webe. Sľubujú vedecký pokrok a mier, ale zatiaľ ide skôr o veľkú online komunitu.
Ostrov z plastových fliaš – Spiral Island a Joyxee Island
Jeden z najviac fascinujúcich príbehov napísal britský umelec Richart „Rishi“ Sowa. Ten sa rozhodol, že si svoj štát doslova postaví na vode. V roku 1998 začal v Mexiku stavať Spiral Island – umelý ostrov, ktorého základom bolo viac než 250 000 recyklovaných plastových fliaš v sieťach. Na nich bola vrstva bambusu a piesku, na ktorej si Rishi dokonca vysadil stromy a postavil dom.
Hoci jeho prvý ostrov zničil hurikán, Rishi sa nevzdal a postavil väčšieho nástupcu s názvom Joyxee Island. Aj keď to nebol štát v pravom slova zmysle s armádou, Rishi ho vnímal ako nezávislú ekologickú zónu. Ukázal svetu, že na založenie vlastného „územia“ nepotrebujete dobývať cudzie krajiny, ale stačí vám vynaliezavosť a kopa plastového odpadu.
Založiť si štát znie ako super zábava, ale má to svoje riziká. Ak začnete ignorovať zákony krajiny, v ktorej sa fyzicky nachádzate (napríklad prestanete platiť dane alebo začnete vyrábať vlastné zbrane), „skutočný“ štát veľmi rýchlo zasiahne. Väčšina mikronárodov prežíva len vďaka tomu, že sú malé, neškodné a vládam nestoja za tú námahu ich riešiť.
Svet mikronárodov nám pripomína, že hranice na mapách nie sú vytesané do kameňa a že ľudská túžba po slobode a kreativite nepozná medzí. Či už ide o ostrov z fliaš alebo hrdzavú plošinu v mori, tieto príbehy nás nútia k zamysleniu: Čo všetko tvorí skutočný národ? Sú to papiere z OSN, alebo srdce ľudí, ktorí vň veria?
Keby ste si mali založiť vlastný štát vy, aké by bolo jeho prvé a najdôležitejšie pravidlo?
