Ešte skôr, než hračky kapitulujú v boji s modernými technológiami…

Malá rekapitulácia

Prvý Príbeh hračiek z roku 1995 rozohral dej nápadom, že hračky sú v skutočnosti tajne živé a viac či menej oddane slúžia deťom na hranie. Malý chlapec Andy mal dreveného kovboja Woodyho… a k narodeninám dostal horúcu novinku: moderného plastového Buzza Lightyeara. Lenže Buzz si z nejakého bližšie nerozvádzaného dôvodu myslel, že je vesmírny policajt stratený na neznámej planéte. Woody mu zhruba polovicu filmu vysvetľoval, že v skutočnosti nevie lietať a že je len hračka…

Druhý Príbeh hračiek z roku 1999 odhalil, že Woody je v skutočnosti veľmi stará vzácna hračka a že celá séria so zlatokopom, koníkom a kovbojkou Jessie patrí skôr do múzea než do detskej izby. Ale okrem zlatokopa nakoniec všetci skončili u Andyho. Buzz Lightyear bol na chvíľu vymenený za novo rozbalený kus, ktorý opäť nevedel, že je hračka a že nevie lietať.

Tretí Príbeh hračiek v roku 2010 postrehol, že roky idú ďalej, že generácie detí odrastajú… a chlapec Andy už vyrástol na mladého muža, ktorý sa s Woodym a Buzzom a Jessie a ostatnými nehrá. Tlupa našich známych hračiek sa najprv trochu stratila, prešla cez škôlku, dostala sa v závere späť k Andymu a od neho k recepčnej zo škôlky a k jej malej dcérke Bonnie. Buzz Lightyear bol v priebehu na chvíľu zresetovaný, takže veril, že je vesmírny policajt, a zamiloval sa do Jessie. Film bol takým pekným záverom celej hračkovej trilógie.

Andy, keď odovzdával hračky Bonnie:

Tu Woody bol môj kamarát od čias, čo si vôbec dokážem spomenúť, je statočný, ako sa na kovboja patrí, a dobrý a múdry, ale najlepšie na Woodym je, že ťa nikdy neopustí. Nikdy. Bude s tebou, nech sa deje čokoľvek.

Štvrtý Príbeh hračiek v roku 2019 rozoberal, že osud stratených hračiek nemusí byť vždy taký strašný. Ak si hračka vie nejako zaceliť svoje šrámy na tele a najmä na duši, môže žiť slobodne aj mimo detskej izby (hoci stále tajne). Bonnie si vyrobila novú hračku Vidlíka z vyhodenej jednorazovej vidličky a Woody sa na konci filmu dobrovoľne stal stratenou hračkou, raz a navždy sa oddelil od svojej tlupy aj od Bonnie… čo bola zase taká bodka za celou hračkovou tetralógiou.

O šesť rokov neskôr je jasné, že príbeh nekončí.

Koniec éry hračiek

Piaty Príbeh hračiek sa odohráva v súčasnosti. Načrtnem vám jeho úvod…

Bonnie je stále malé dievčatko, rada sa hrá s hračkami, ale je trochu hanblivá, netrúfa si na zoznamovanie s deťmi od susedov. Kovbojka Jessie by jej chcela nejako pomôcť, zosnovať nejaké klasické hračkové dobrosrdečné sprisahanie, ideálne s hračkami od susedov.

Lenže deti susedov sa už s hračkami nehrajú. Váľajú sa na gauči a civia do obrazoviek tabletov. Ich staré odložené hračky šokovanej Jessie vysvetľujú, že nastal koniec éry hračiek! A deje sa to úplne všade, zo všetkých domčekov v susedstve svietia displeje. Bonnie je široko-ďaleko jediné dieťa, ktoré sa pravidelne hrá s tradičnými hračkami, ako sú Jessie, Buzz Lightyear a Vidlík. To je potom jasné, že sa jej ťažko hľadajú kamaráti, keď sa celý svet zbláznil.

Aj rodičia si uvedomujú, aká je Bonnie osamelá, a napadne ich, že dcérku zachránia tým, že jej tiež zaobstarajú detský tablet. Pretože keď to je všade, tak to asi je dobré…? Do izby teda vstupuje nová hračka – Lilypad, tablet s motívom zelenej žabky.

Lilypad, skrátene tiež Lily, © Andrew Stanton

Zrazu zo dňa na deň ostatné hračky nemajú v boji o detskú pozornosť šancu. Lily je nevyčerpateľným zdrojom zábavy. Vie nahrávať zvuky, prehrávať hudbu, prekladať slová do ľubovoľného jazyka, vyhľadávať na internete, sú na nej aj rôzne hry, dokáže posielať správy… a vie dokonca aj počas pár sekúnd nájsť kamarátky pre Bonnie.

Nájsť kamarátky nie je žiadny problém, © Andrew Stanton

Kdeže je Buzz Lightyear, ktorý občas veril na svoje zázračné schopnosti – Lily teraz skutočné zázraky vie. Také, o ktorých by sa pred tridsiatimi rokmi Andymu ani nesnívalo. Navyše sa pred ostatnými hračkami správa trošku namyslene. V izbe teda postupne vzniká akási partizánska generačná vojna, ktorú Lilypad zdanlivo vyhráva. Čo teraz? Zavoláme Woodymu.

Jessie má v skrini schovanú vysielačku, o ktorej ostatné hračky nevedia. Chce sa Woodymu zdôveriť so svojimi starosťami, ale kvôli šumu v komunikácii získa Woody dojem, že ho privoláva na pomoc. Partia hračiek bude zase pokope! Aj keď, možno nie úplne celá…?

Bonnie má vďaka Lily akési nové kamarátky, ale keď k nim ide na návštevu so svojou kovbojkou Jessie a koníkom, zistí, že ony sa už s bežnými hračkami nehrajú.

Také hračky sú predsa len pre škôlkarov!, © Andrew Stanton

Bonnie podľahne tlaku svojej novej partie a Jessie sa pri tejto potupnej situácii stratí. Zhodou okolností sa čoskoro dostáva na farmu, kde kedysi dávno bývala jej úplne prvá majiteľka. Teraz tam žije nová rodina, ktorá má dievčatko menom Blaze (čítaj [blejz]).

U Blaze sú aj nejaké opustené hračky, vrátane troch technologických starších hračiek, ktoré s Jessie trošku spolupracujú.

Bullseye, Jessie, Atlas, Chytrolín a Očko, © Andrew Stanton

Spoločný cieľ je jasný – dať dokopy Bonnie a Blaze, aby sa hrali s hračkami a používali namiesto modernej techniky svoju fantáziu. Ako sa im to podarí? To sa dozviete iba v kinách od tohto štvrtka.

Vedľajšie zápletky

Hlavný príbeh je popretkávaný niekoľkými menšími príhodami, ktoré sa všelijako prepletajú.

Ktovie kde ďaleko-predaleko od Bonnie a Blaze stroskotal na ostrove prepravný kontajner plný zmodernizovaných Buzzov Lightyearov… a títo Rakeťáci – ako inak – samozrejme veria, že sú vesmírni policajti. Ako dobre organizovaná vojenská jednotka hľadajú cestu späť k hviezdnemu veliteľstvu.

Buzzové prechádzajú džungľou, © Andrew Stanton

Náš starý známy Buzz Lightyear má tiež svoju dejovú kudrlinku – jednak je zastupujúcim šerifom, keď tam Woody nie je, jednak by chcel kovbojku Jessie požiadať o ruku.

A stratená Jessie? Tá svoju depresiu z hroziaceho konca éry hračiek lieči nostalgiou. Spomína na svoju prvú majiteľku a zisťuje útržky z jej ďalšieho života. Príbeh to síce nespomína nahlas, ale dá sa domýšľať, že Lily podobné dlhoročné spomienky nevytvára a že si na ňu v budúcnosti možno Bonnie nespomenie.

Chytrolín žije v dome, kde sa kedysi hrávala Emily, © Andrew Stanton

Vo filme sa objaví aj pár postavičiek zo štvrtého Príbehu hračiek, ale nehrajú tu zásadnú úlohu. Skôr nám len pripomínajú, že pozeráme piaty diel rozsiahlej filmovej ságy. Ale kto štvorku nevidel, nebude mať pocit, že mu chýba nejaká zásadná informácia.

Vo všetkých načatých zápletkách sa dá pomerne ľahko vyznať. Všetky sú riadne ukončené, takže diváka nevystraší žiadne „Pokračovanie nabudúce!“ uprostred dramatickej scény. Z konca som však nemal pocit, že by mal hračkovú pentalógiu uzatvárať – trúfol by som si odhadnúť, že Toy Story 6 nebude ďaleko.

Produkčné kvality

Ak sa človek pozerá postupne na všetkých päť Toy Story, je na nich krásne vidieť technický pokrok v počítačovej animácii. Nepovedal by som, že päťka je nejako vizuálne krajšia než štvorka, pretože štvorka už vyzerala dostatočne dokonale. Ale v päťke uvidíme okrem ľudí a hračiek aj veľmi realistickú vodu, živé prasiatko, živého koňa… všetko vyzerá bezchybne. Pixar bol v tomto ohľade vždy jednotka!

Z hľadiska hudby však môžeme pozorovať zjavný pokles. Skoršie filmy mávali vlastné pesničky (najznámejšia „Máš vo mne priateľa“), ktoré mal aj slovenský dabing profesionálne pretextované a prespievané. V päťke je jedinou pesničkou vytvorenou pre film „I Knew It, I Knew You“, ktorú naspievala Taylor Swift. Hrá iba počas záverečných titulkov, kam ani veľmi nesedí, pretože pasuje skôr k tej vedľajšej nostalgickej dejovej línii, ktorá vrcholí dávno pred záverom. Alebo možno do nejakého úplne iného filmu…?

Žiadna slovenská verzia tejto pesničky neexistuje. Vedel by som si predstaviť niekoľko miest, kde by sa postavy zahľadeli, zamysleli by sa, spomínali by na niečo – a pri tom by hrala nejaká nápaditá balada o nezáujme detí o hračky, alebo aj o seba navzájom. Možno si tvorcovia myslia, že neudržia pozornosť detského diváka, keď mu naservírujú dvojminútové zhudobnené premýšľanie o stave vecí…? Alebo Disney jednoducho chcel ušetriť peniaze.

Musím vytknúť, že ubudlo humoru. Toy Story bývalo vždy pomerne veselé a plné množstva drobných vtipov, z ktorých niektoré boli zjavne určené pre dospelého diváka. Päťka si hneď v úvode nakladá na riešenie pomerne závažnú spoločenskú tému, ktorá trápi nielen filmové hračky, ale aj množstvo skutočných rodičov a psychológov… a veľmi pri tom nevtipkuje.

Moderná animácia vie dokonale vykresľovať zdesenie z moderných technológií. , © Andrew Stanton

Celkové hodnotenie

• Dej rýchlo odsýpa, nemá hluché miesta.
• Dĺžka je na dnešnú dobu rozumná, 1 hodina a 42 minút.
• Film vyzerá skvele.
• Dobré digitálne hračky sú celkom zábavné.
• Závislosť detí na tabletoch a mobiloch je zaujímavá nosná téma.
• Armáda zmodernizovaných Buzzov je pôsobivá.
• Divák sa ťažko zbaví pocitu, že už predtým videl presviedčanie Buzza, že je hračka.
• Chýbajú pesničky.
• Postrádam viac humoru.
• Moderná technika dokáže veľmi ľahko vyriešiť záverečnú drámu, nie sú potrebné žiadne nápadité triky. Aj z hľadiska tajne-živých hračiek sú Woody a Jessie podradní. Majú síce dobré úmysly, ale nemajú wifi.
• Nešvár nezdravej závislosti detí na displejoch v podstate nebol nijako vyriešený.

Ukážme si prstom na problém… ale čo s ním?, © Andrew Stanton

Nielenže hlavný problém zostal, ale je aj akosi zvláštne prekrútený. Hneď na začiatku rodičia hovoria Bonnie, že bude mať na hranie s Lilypadom každý deň len obmedzený čas, ale to sa zdá, že je z hľadiska života hračiek asi rovnako zlé. Možno Bonnie nastavený režim nedodržiava? Alebo je nastavený príliš mierne? (Nepovedalo sa.)

Jessie sa značnú časť filmu tvári, akoby akékoľvek technologicky vyspelejšie hračky boli problém, a postupne pochopí, že nie sú. Čo asi nie je až také prekvapivé precitnutie. Už v dvojke hrali hračky videohru, v trojke využívali kamerový systém, vo štvorke predstierali navigáciu v aute rodičov – naozaj je potrebné nové ponaučenie, že moderná technika môže byť v mnohom užitočná?

Hračka Chytrolín má byť ako zástupca návykových technológií?, © Andrew Stanton

Keď už toto ponaučenie máme, znamená to, že Lily je tiež vlastne v pohode? Vidíme, že našla nejaké zlé kamarátky pre Bonnie… a z toho plynie aká lekcia? Že by nemala fušovať tradičným hračkám do remesla? Alebo že by mala dôkladnejšie špehovať, ako sa Bonnie hrá, aby dokázala nájsť lepšie kamarátky, ktoré sa hrajú rovnako?

Toy Story 5 nemá na strašidelnú chorobu, ktorá ničí éru hračiek, žiadny liek. Nekončí happyendom, že všetky deti zo susedstva odložia tablety a idú sa hrať s bežnými hračkami – to by bol záver naivný a do veľkej miery nezaslúžený. Smola. Väčšina hračiek všade na svete bude mať rovnako depresie, že ich deti vymenili za žiariace ušpinené obrazovky…

… a s tým ani Woody, ani Buzz Lightyear nepohnú, © Andrew Stanton

Pre scenár filmu by bolo obrazne povedané lepšie loviť menšiu rybu. Takú, ktorú dokáže spoľahlivo uloviť. Alebo s jej neulovením sa dokáže rozumne zmieriť. Třeba by sa mohol zamerať na konkrétny druh aplikácií, ktoré sú zámerne návykové a požierajú čas.

V tej hlavnej dejovej línii mi teda film pripadal rozbitý. Uvedomujem si však, že detský divák, ktorému je určený, tieto širšie súvislosti asi nepostrehne. Navyše bočné dejové línie do značnej miery fungujú bezchybne. Deti bude Toy Story 5 určite baviť! Za seba tento film hodnotím 73 %. Odporúčam naň zájsť do kina.

Ako dobre poznáte Toy Story 1 až 4?

Na záver som si pre vás pripravil kvízový duel. Môžete si s nejakým kamarátom, súrodencom alebo rodičom vyskúšať, kto z vás pozná lepšie prvé štyri filmy série.

A ešte vám sem dám trailer, ktorý vás priláka na päťku do kina: