Kolo deviatej až desiatej hodiny ráno sme sa začali schádzať na stanici vo Veselí nad Lužnicí. Väčšina účastníkov prišla vlakom, iní už čakali na mieste. Na stanici sme ešte chvíľku strávili a keď sme boli kompletní, vyrazili sme na rýchlu prehliadku mesta.

Výzdoba staničného podchodu vo Veselí nad Lužnicí, © Pralinka2

Videli sme vzdelávaciu inštitúciu, kde sa niektorí účastníci stretnutia riadne vzdelávali, nevídané umenie, o ktorom niektorí účastníci pochybovali, či nebolo prevzaté z iného mesta, a dokonca sme navštívili miestny supermarket, ktorým, bohužiaľ, nebol Kaufland, ale na nákup potrebných surovín a tekutín bol postačujúci.

Umelecké dielo Michala Trpáka vo Veselí nad Lužnicí, © Pralinka2

Keď nás zrazu majdula2000 upozornila, že vlak do ďalšej obce, kde sme mali s výletom pokračovať, čoskoro odchádza. Všetci nasadili rýchle tempo a spolu s nakúpenými špekačkami a fľašami vody sa začali veľmi rýchlo približovať k vlakovej stanici.

Vlak sme všetci síce stihli, ale toaleta bola vo vozni iba jedna. Dokonca taká zvláštna, všetko v nej bolo na tlačidlo. Keď sa všetci vystriedali, vlak konečne vyrazil. Necestovali sme príliš dlho, len pár minút. Vystúpili sme na takej malej zastávke vo Frahelži a vybrali sme sa k prvému miestu, kde si VeľkýBochník pripravil pre účastníkov hru.

Hoci časť účastníkov si zo začiatku myslela, že pravidlá hry nechápe, niekoľkominútové vysvetľovanie pomohlo a hra mohla začať. Účastníci sa rozdelili na dva tímy a herné pole bolo rozdelené povrazom na dve polovice. Cieľom bolo obehnúť protihráča z troch strán tak, aby sa nikoho z opačného tímu obiehajúceho nedotkli. Niektorí detskí účastníci ocenili, že sa do hry zapojili aj sprievodcovia.

Na výlete v sobotu 20. 7. 2024, © Pralinka2

Po hre sme niekoľko minút putovali ďalej. Išli sme okolo rybníkov a stromov a kríkov a všetkého možného, čo si môžete predstaviť, že existuje v lese, a potom nás VeľkýBochník opäť prekvapil ďalšou hrou v prírodnom prostredí.

Dostali sme čelenky s číslami a znova sme boli rozdelení na dva tímy – útočný a obranný. Obranný tím mal za úlohu schovať poklad – obal od okuliarov – a útočný ho mal nájsť. Zároveň bola hra spestrená tým, že každý hráč si čelenku s číslom dal na hlavu a ak niekto toto číslo z protiľahlého tímu dokázal prečítať a povedať nahlas, tento hráč bol vyradený.

Hra bola trošku dlhšia, pretože všetci boli veľmi dobrí v skrývaní svojich čísel, ale obal od okuliarov sa nám nakoniec v rámci hry nepodarilo nájsť. Samozrejme, po skončení hry bol nájdený a my sme sa vydali opäť ďalej.

Cestou jednotliví účastníci stretnutia začali zbierať drevo na táborák. Niektorí nazbierali viac dreva, niektorí menej. VeľkýBochník bol veľmi veľkorysý v tom, že zaistil pre účastníkov stretnutia miesto, kde sme mohli založiť náš táborák.

Pri táboráku sme sa rozprávali a dokonca niektorí mali čas kontaktovať a pozdraviť iných používateľov Alíka, ktorí nemohli osobne prísť na stretnutie, formou videohovoru.

Na záver sa účastníci, ktorí sú závislí od vody, šli okúpať a potom sme sa postupne začali rozchádzať. Niektorí na vlak do Prahy, iní zase inými smermi.

Stanica Veselí nad Lužnicí, © Stehlík-obecný

Ďakujem všetkým, ktorí sa výletu zúčastnili! Ľudia by si mali dopriať príjemné a pozitívne okamihy a tento bol rozhodne jedným z nich.