Pôvod, vznik a popis tohto hokeja
Stolný hokej od firmy Stiga vznikol v roku 1957 a pôvodne mal plechovú konštrukciu. Jedna legenda hovorí, že bol zamýšľaný iba ako reklamný výrobok tejto záhradníckej firmy, avšak získal takú popularitu, že ho táto firma začala vyrábať „vo veľkom“. Postupne sa začala vyrábať aj plastová verzia, ktorá sa líši takisto hracou plochou, či nápismi a polepmi po stranách podľa tém jednotlivých rokov (zaujímavosťou je, že jednou z tém tohto hokeja boli aj MS v hokeji 2015 organizované práve v Českej republike – viď obrázok k článku).
Hokej ako taký meria na dĺžku 1 meter a na šírku 50 cm, pričom tiahlá pre jednotlivých hráčov sú umiestnené práve na tých kratších stranách (tiahlo na ovládanie brankára je akoby ešte trochu po strane, pretože Stiga nemá „hrany“ – rohy sú totiž zaoblené). Hlavným herným mechanizmom nie je (ako napríklad pri stolných futbaloch) točenie, ale skutočne ťahanie.
História hrania
Turnaje sa vo svete hrajú už od začiatku osemdesiatych rokov. Čo sa týka majstrovstiev sveta, to prvé sa odohralo 23. 4. 1989 v Štokholme. Jeho víťazom sa stal Švéd Mikael Kratz. Od roku 1993 sa potom majstrovstvá sveta konajú každý „nepárny“ rok (tzn. raz za dva roky). Vo hraní Stiga hokeja Švédi pomerne dlho jasne dominovali. Prvé majstrovstvá, ktoré vyhral reprezentant inej krajiny ako Švédska, sa konali až 12. 6. 2007 v Moskve a majstrom sveta sa stal Fín Roni Nuttunen. Celkovo najúspešnejším hráčom je až dodnes opäť Švéd Hans Osterman, ktorý sa stal majstrom sveta hneď 3× (v rokoch 1997, 2001 a naposledy v roku 2005). Dnes patria medzi priemerne najlepších hráčov Lotyši, odkiaľ pochádza aj súčasná svetová jednotka Rainers Kalninš.
Teraz malá „ochutnávka“: jeden z majstrovských zápasov (Hans Osterman vs. Edgars Caics):
České úspechy v stolnom hokeji
V stolnom Stiga hokeji patria Česi dlhodobo medzi svetovú elitu. V svetovom rebríčku sa český hráčsky priemer radí medzi desať najlepších a väčšinou kolíše medzi piatym až siedmym miestom. Jedni z priekopníkov českého stolného hokeja sú už dnešní superveteráni Pavel Plešák alebo Václav Pikl. Súčasnou hviezdou Českej republiky je napr. Patrik Petr, Martin Maděra a Michal Kobrle.
Čo sa týka úspešnosti jednotlivých klubov, medzi české elitné patria napr. Žabka Praha, THC Stiga Elites Liberec, alebo Příbram.
Súťaže v SR
Väčšina tých lepších hráčov Stiga hokeja patrí do jednotlivých klubov po celej republike, ktoré zastrešuje Česká asociácia. Táto asociácia, i jednotlivé kluby, organizujú po celý rok svoje vlastné súťaže:
Klubové ligy sú jednou z pravidelných súťaží a konajú sa pravidelne po celý školský rok. Z nich sa občas kvalifikujú tí najlepší do záverečného turnaja, ktorý rozhodne o ročnom víťazovi.
České poháre majú svoju pravidelnosť ako klubové ligy. Je to za jeden školský rok asi 10 veľkých turnajov, kam sa schádzajú hráči z klubov z celej republiky. Tieto turnaje majú na starosti jednotlivé kluby a sú „strategicky“ rozvrhnuté tak, aby boli dostupné skutočne všetkým približne za rovnaký časový úsek (napr. na turnaj v Chebe by kvôli vzdialenosti určite nemohli ísť ľudia z Třinca hneď 3× po sebe). Na české poháre chodí približne 40–50 účastníkov. Niekoľko najlepších hráčov z Českých pohárov sa nakoniec zúčastní aj Majstrovstiev republiky.
Czech Open je najväčším turnajom v krajine. Koná sa pravidelne v Prahe. Na tento veľkolepý turnaj sa bežne zíde okolo 80 účastníkov približne z desiatich krajín. Je možné tu stretnúť aj hráčov na tej úplne najvyššej svetovej úrovni (ten tohtoročný vyhral práve prvý hráč sveta, už vyššie spomínaný Rainers Kalninš).
A tu máte malú „ochutnávku“ tohto turnaja (pozornejší z vás ma tam určite i nájdu
)
Majstrovstvá ČR je turnaj, ktorým vrcholí celá sezóna. Myslím, že je to tiež jediný z turnajov, ktorého sa nemôže zúčastniť širšia verejnosť, pretože sa naň nominujú práve hráči z vyššie spomenutých Českých pohárov.
Ostatné turnaje
Medzi ostatné turnaje „vo svete“ patria napr. už spomínané Majstrovstvá sveta, Majstrovstvá Európy, turnaje WTHT (World Table Hockey Tour) a určite mnoho ďalších, ktoré nemám tú česť poznať ani podľa názvu.
A ako vlastne prebieha taký turnaj?
Niektoré vyžadujú prihlásenie, pri iných sa môžete registrovať až pri príchode. Teda sa zaregistrujete, zaplatíte vstupné a počkáte, kým vás priradia do niektorej zo základných skupín. Tie sú zostavené pravdepodobne podľa poradia vo svetovom rebríčku. Väčšinou bývajú 2 asi po 20 ľudí a s každým z nich potom hráte dopoludnia vzájomný zápas.
Podľa toho, ako sa umiestnite v týchto skupinách, ste neskôr rozdelení do skupín výkonnostných. Turnaj v týchto skupinách sa hrá väčšinou popoludní, po obednej prestávke. Skupiny majú písmená A, B a C. V skupine A sú tí, ktorí sa v dopoludňajších bojoch umiestnili najlepšie. Tí potom hrajú ešte jedno skupinové kolo a následne vyradzovacie play-off o víťaza turnaja. „Béčka“ taktiež hrajú spoločnú skupinu, ktorá končí zápasmi play-off, ale iba o víťaza skupiny B. „Céčka“ väčšinou odohrajú iba spoločnú skupinu, kde hrá každý s každým ale väčšinou dva zápasy. Podľa toho, ako sa kto umiestni v týchto popoludňajších bojoch, je potom stanovené aj konečné poradie a bodový zápis do svetového rebríčka.
Pravidlá hrania
Jeden zápas základnej skupiny trvá 5 minút a po jeho skončení sa najviac hľadí na body, ktoré sú udeľované: za víťazstvo 2 a za remízu 1 bod (za prehru, logicky, žiadny).
Na odpočítavanie času sa používajú takéto časovače:
Na začiatku tu môžete počuť znelku (schválne som vybral niečo vtipnejšie), ktorú si každý klub podľa ľubovôle upravuje (tu máte jednu zo zneliek tímu Žabka Praha), akonáhle začne znieť táto úvodná hudba, znamená to, že za chvíľu začne zápas – každý hráč sa dostaví ku svojmu hokeju – rozpis dostáva pri začiatku turnaja ako papierik do ruky: je tam meno súpera, číslo stola, pri ktorom hrá, a skratka tímu, za ktorý hrá (S ako Švédsko, C ako Kanada, prípadne F ako Fínsko), takže niet pochýb, na ktorú stranu stola sa postaví.
Táto hudba slúži, okrem iného, na prípravu (to znamená kontrola dobrého stavu hokeja, skúšanie tiahel, pevnosti hráčov, zarovnávanie do svojej štartovacej pozície a príprava na buly). Potom podanie ruky súperovi. Potom hudba asi na 2 sekundy stíchne a...
...v čase 0:32 nasleduje Gong. Ten ohlasuje začiatok zápasu. S ním sa takisto rozohrá buly. Puk je zo začiatku položený v stredovom buly a obaja stredoví útočníci, ktorí ho rozohrávajú, sú postavení až na konci svojich „koľajníc“. Potom sa puk pri každej príležitosti (gól, alebo aj vypadnutie z ihriska) už iba vhodzuje (lepšie povedané, púšťa z ruky asi vo výške 5 cm nad hráčmi) a to vždy v stredovom buly.
1:02 zaznie taký zvláštny gong, ktorý je tu iba raz za zápas. Ten sa ozýva po pol minúte od začiatku zápasu a ohlasuje, že vypršal čas dostaviť sa ku svojmu hokeju (Ak sa hráč nedostaví z nejakého nešťastného dôvodu včas k hokeju, má na to ešte tú pol minútu po začiatku zápasu. Tá mu týmto gongom končí.). Vtedy sa zápas kontumuje v prospech toho, ktorý tam je pripravený.
V časoch 1:32, 2:32, 3:32 a 4:32 počujete sériu gongov (ten posledný je len jeden). Tie podľa počtu oznamujú čas do konca zápasu (4 minúty, 3 minúty, dve, jednu)
5:02 začne opäť hrať hudba, ktorá oznamuje poslednú pol minútu. V posledných troch sekundách sa k nej pridajú asi 4 gongy a nakoniec ešte posledný, ktorý je rovnaký ako ten úvodný (5:32). Tým končí zápas základných skupín.
Časové výnimky
Ak sa hrá play-off o postup, zápas nemôže skončiť remízou a pokračuje do predĺženia. Vtedy sa už puk nevhadzuje jedným z hráčov (čo by pre jedného mohla byť výhoda), ale dáva sa priamo na buly a to vybraným rozhodcom na predĺženie. Ten tiež po každej strele, ktorá končí mimo ihrisko, vedie ďalšiu rozohrávku slovami: „Pripravení? TERAZ!“ (v prípade medzinárodnej účasti: „Ready? GO!“). Predĺženie končí strelením gólu jedného z hráčov a tým je pre neho zápas vyhratý. Ak niektorý zo zápasov dospeje do predĺženia, začiatok ďalšieho kola zápasov sa riadi podľa neho.
Ďalšie pravidlá
Pre narážanie: Puk sa do brány musí dopraviť vždy len ručným pohybom tiahla a nikdy nie narážaním doň.
Pre blokovanie: Neraz sa stane, že sa puk zastaví po strele na hrane bránky a bránkového prepadla. Nie príliš opatrným pohybom brankára pri jeho vyťahovaní sa naopak môže ľahko stať, že namiesto toho skĺzne do brány. V týchto chvíľach môže povedať hráč, ktorý sa puk snaží vytiahnuť, iba slovo „Blok“ a potom sa nemusí pokúšať puk z brány dostať von. Gól nie je a rozohráva sa nové buly (toto pravidlo bolo vymyslené predovšetkým kvôli ďalšiemu zabráneniu narážaniu puku a nie kvôli hráčskej nešikovnosti).
Úpravy pri klubovom hraní
Stiga hokej sa predáva v obchodoch s akýmsi prepadlom na puk, aby po strelenom góle zostával v bráne, a vyrážaním puku z prepadla späť do hry. Potom aj s plastovými sieťkami zavesenými na bránke. Pre regulérne závodné hranie sa však žiadna z týchto vecí nepoužíva. Ono prepadlo pre puk s vyrážaním sa úplne odstráni a namiesto neho sa k hokejom inštaluje „šuplík“, z ktorého sa po góle puk vyťahuje ručne pod hokejom.
Ďalšou výraznou odlišnosťou je použitie figúrok pre závodné hranie. Sú totiž dostupné rôzne sady figúrok „továrnych“ a potom maľovaných. Turnaje sa však hrajú iba s tými továrnymi z dôvodu odlišnosti hokejok u dvoch z nich.
Stiga-hokej a ja
Ako som sa vlastne ku hraniu Stigy vôbec dostal?
No, ja som mal stolný hokej od mala, taký dosť malý, ktorý vyrábali Česi (možno si ho niekto tu pamätá, bol veľmi známy). Môj otec na týchto hrách vyrástol a ja som to tak akosi po ňom zdedil.
V tej dobe, keď mi bolo asi tak sedem alebo osem rokov, mi otec rozprával, že okrem toho, čo sme mali my, existuje aj tento veľký Stiga-hokej. Vraj sme ho dokonca mali doma, ale ja si to vôbec nepamätám. V tom čase sme ešte bývali v Prahe a otec nás raz vzal na akúsi výstavu všeličoho v Letňanoch a tam tento hokej bol. A v jedenástich, keď už na podobne drahú zábavu konečne boli peniaze (odsťahovali sme sa z Prahy a byty v Prahe, akokoľvek veľké, sa predávajú veľmi draho), tak mi ho kúpil na Vianoce. Písal sa rok 2001.
Potom začala séria prehier, pretože otec rôzne finty, triky a také veci naozaj vedel a skutočne pre mňa bol asi dva roky totálne neporaziteľný. Ale bavilo ma to a pred ostatnými kamarátmi som mal celkom náskok aj tak. Skrátka boli ľudia, ktorých som poraziť vedel. 
Po nejakej dobe už to začalo byť celkom vyrovnané a potom sme raz zobrali Stigu na dovolenku, kam sme chodili s pár rodinami známych. Tam sa začali potom rok čo rok organizovať turnaje, ktoré boli naozaj poriadne. Až raz ten areál, kde sme bývali, kúpil iný majiteľ a odvtedy sme nemali kam chodiť.
(Od roku 2015 som si navyše kúpil aj druhý hokej
)
V tom čase som sa odvážil zobrať Stigu aj do krúžku kamarátov u nás v mestečku a občas si s nimi dať nejaký ten „turnajík“. Stoly som už mal dva a dozvedel som sa, že aj kolega z práce hráva, a tak bolo dohodnuté. Vtedy som už pomaly končil s futbalom kvôli zdravotným problémom z práce (nehával som závodne, ale každý týždeň som chodil hrať s ľuďmi do haly, takže na tom som bol celkom dobre) a Stiga hokej začal byť pre mňa dobrou alternatívou.
A ako som sa dostal k závodnému hraniu?
A tá kapitola, ako som sa začal dostávať aj na české turnaje, je tiež sama o sebe vtipná: Vzhľadom k tomu, že sme so Stigou celkom hrávali, tak si ju aj pár kamarátov, ktorí to videli, aj kúpili. Až raz sa mi na tomto hokeji niečo pokazilo a hľadal som spôsob, ako to napraviť. Z ľudí, čo si Stigu kúpili buď vďaka našej „predvádzačke“, alebo inak, mi každý poradil niečo iné. Tak som si povedal, že či už pre radu, alebo pre zážitok, skúsim zavolať predsedovi českej asociácie a opýtať sa ho, čo mi poradí on. Dvadsať minút sme rozprávali a bol to úplne priateľský rozhovor: dokonca mi vymenil aj kontakty na najbližší klub. Tí mi potom za pár dní volali, či si nechcem prísť zahrať. Nemohol som asi dvakrát, ale napadlo ma na oplátku pozvať ich na náš jeden vidiecky turnaj. A tí chalani si naozaj prišli zahrať. Teda: „natrieť nám to“ a odísť. Ale bolo to pre nás úplne neuveriteľné ich vidieť a bol to vtedy ten najlepší zážitok, čo som s hokejom zažil. Zrazu taká rýchlosť, ktorou som hral (keby som tak vedel hrať proti komukoľvek z našich, tak by prehrali, ale tu som aj tak nič nespravil... no... a bolo jasno). Dostal som vtedy nové pozvanie na akciu k nim a nevedel som to odmietnuť. V tej dobe sme už boli aj my s otcom a jedným kamarátom na dosť slušnej úrovni a tam v klube som dokonca dokázal poraziť človeka, čo bol vtedy už celkom vysoko vo svetovom rebríčku. A to mi dalo motiváciu pokračovať.
Navyše chalani sú od Stigy fakt ako dobrí kamaráti a tak sme sa začali pozývať aj na ďalšie turnaje.
Predvečer Majstrovstiev republiky - prípravy
Raz som sa vypravil znova na jeden turnaj tam k nim akoby trochu na vlastnú päsť. Mal som práve čas a tak mi to pripadalo ako dobré využitie soboty. Keď som tam prišiel a pred turnajom sa rozohrával, tak ma Lukáš (to je jeden z nich) zaviedol za niekým, že nás predstaví. Ten človek býval asi 30 km od nás a vydal sa prvýkrát na turnaj úplne bez kontaktov (to chcelo dosť odvahy). Vraj zháňa niekoho na spoločné hranie. Tento český pohár ho nadchol tak ako kedysi mňa. A zhodou okolností som sa teraz minulý rok v júni presťahoval za prácou do toho mesta, kde on býva. A tak mávame tréningy každý druhý týždeň s partiou a novo ešte s jedným človekom odtiaľto, ktorý je vo svetovom rebríčku na zhruba šesťstom mieste.
Niektoré štatistiky z môjho hrania
Ešte neoficiálne:
Prvý zaznamenaný zápas na čas: 0:3 proti otcovi (31. 3. 2002).
Najvyššia výhra: – Matěj K.: 8:1 (27. 1. 2007).
Najhoršia prehra: 0:11 proti otcovi (6. 2. 2003).
Už oficiálne (nebudem písať presné dátumy, pretože som dohľadateľný):
Prvý „klubový“ zápas: – Lukáš Kahoun: 2:5 (august 2018).
Prvý zápis do svetového rebríčka: 10830. miesto (z tohto turnaja).
Najvyššia výhra na súkromnom turnaji započítavanom do rebríčka – Filip Panoš: 7:0 (apríl 2023).
Najhoršia prehra na súkromnom turnaji započítavanom do rebríčka – Tomáš Kahoun 1:13 (máj 2022).
Najvyššia výhra na oficiálnom turnaji: – Miroslava Horáková: 7:2 (január 2023).
Najhoršia prehra na oficiálnom turnaji: – Miloš Ševr: 1:17 (február 2022).
Hra s mojím najlepším českým súperom: – Patrik Petr (vtedy 27. v svetovom rebríčku): 0:9 (október 2022).
Hra s mojím najlepším svetovým súperom – Raivis Miglinieks (Lotyšsko – vtedy 7. v svetovom rebríčku): 0:6 (apríl 2023).
Môj najcennejší „skalpa“ (výhra nad najlepším súperom): – Jaroslav Kopecký: 2:1 – vtedy 681. v svetovom rebríčku (apríl 2023).
Moje súčasné umiestnenie vo svetovom rebríčku: medzi 1500. a 2000. miestom.
A na samotný záver tohto vyčerpávajúceho článku sem vkladám video z tréningu jedného borca, čo som našiel kdesi na youtube...
...a jednu nádhernú akciu, čo ma zaujala:
