Jsi pre mňa ako rytier v zbroji,
ako niekto, kto sa skoro vôbec nebojí.
Si niekto, kto skoro vôbec nekričí,
a ja s tebou pripadám si v bezpečí.

Si ako kocka lega, čo mi chýbala,
aby som dostavala svet.
Niekedy by som veľmi chcela
všetky tie roky vrátiť späť.

A žiť ich zase pekne od začiatku,
všetko to prežiť znovu, po poriadku.
Len keď v mojom svete ty navždy budeš stáť,
viem, že si ten, kto ma má naozaj rád.

Mám ten istý pocit, možno cítim väčšiu mieru lásky,
bez teba v mojom srdci by som mala len prázdnu dieru.
Si ako sklenenka, čo by som chcela odhodlane držať v dlani,
aj keď sa zdá, že tvoj svet vidím rozmazane.

Si ako ryba, ktorá vie plávať v dravých vodách,
si kyslíková bomba, vďaka ktorej sa smiem nadýchnuť.
A vďaka ktorej sa neudusím v hĺbke oceánu,
keď od života dostávam ďalšiu a ďalšiu ranu.

Si jediný, s kým chcem v tomto svete byť,
dvíhaš ma z dna, keď nemám silu ísť.
V tvojom objatí mám ďalšiu možnosť znovuzrodenia
a novú šancu žiť, to každému dopriate nie je.

Si ako mráz, čo občas pohryzie do tváre,
ale ublížiť mi sotva dokáže.
Napriek tomu, že občas z teba cítim chlad,
moje telo len po tvojom túži a býva hladné.

Si ako šteniatko, čo mi leží pri nohách,
a ja viem, že tvoje labky vždy pomôžu.
Tvoje oči sú mi majákom a tvoj hlas chcem počuť až do skonania sveta.
Bez teba všetko, čo tu píšem, by bola len prázdna veta.

Si pokladom, čo viac by si mohol človek priať,
zázrak je už len to, že s tebou môžem byť.
Si ako motýľ, ktorý zdobí lúky pri lesoch,
chcem ti byť lúkou, rada tvoje krídla na svojich steblách ponesiem.

Si jednoducho Ty, jeden z miliardy ľudí,
a vlastne jediný, ktorý v mojom srdci býva.
Si ako rodič, čo ma hýčka vo svojom objatí,
a ja si prajem, nech to trvá celé storočia.

Si všetko, čo som si od života mohla priať,
chcem byť tým, kto pri tebe vždy bude stáť.