České pranostiky sú krátke ľudové porekadlá, ktoré odrážajú skúsenosti našich predkov s počasím, prírodou aj každodenným životom. Často sa odovzdávali z generácie na generáciu a dodnes nás dokážu prekvapiť svojou trefnosťou. Vyskúšajte si v tomto kvíze, ako dobre ich poznáte!

Občas sa v médiách hovorí o takzvanej „snehovej Mape republiky“. Väčšinou sa tieto zmienky objavujú na konci jari a začiatku leta, najčastejšie okolo júna a júla. Čo to je, tá „Mapa republiky“, a kedy a kde ju možno vidieť?

Búrka je jedným z najpôsobivejších prírodných javov, ktorý v sebe spája krásu, silu aj nebezpečenstvo. Niekedy stačí jediný hrom, aby nám prebehli zimomriavky po chrbte. Ale čo sa vlastne počas búrky deje? Prečo vzniká, ako sa správa a prečo by sme ju mali zároveň obdivovať aj rešpektovať?

Pranostiky sú krátke ľudové múdrosti, ktoré často spájajú určité dni alebo obdobie s počasím, prírodou či ľudským životom. Aj keď žijeme v modernej dobe plnej technológií, pranostiky nám pripomínajú, ako naši predkovia pozorovali svet okolo seba. Poďme sa pozrieť, ako vznikajú, prečo ich máme a čo sa z nich môžeme naučiť.

Premýšľali ste niekedy nad tým, aké by to bolo mať neustály prehľad o počasí? Vedieť, aké bude, rozumieť všetkým tým plánom a predpovediam a celkovo chápať, ako tá meteorológia funguje? Alík sa rozhodol, že tomu chce prísť na kĺb. A vy to teraz môžete zažiť s ním!

V posledných rokoch sa dosť často môžeme na jar dozvedieť, že bude zlá úroda nejakej ovocnej plodiny alebo niečoho, pretože počas jarných mrazov pomrzli kvety. Ako je to možné, keď sa dlhodobo otepľuje a zimy už nie sú, čo bývali?

Občas sa stane, že sa dozvieme o tom, že sa niekde vyskytuje povodeň. V lepšom prípade sa to dozvieme zo sdělovacích prostriedkov, v horšom prípade nás takáto povodeň zasiahne osobne. Čo to vlastne povodeň je a prečo vzniká?

Začiatkom tohtoročného augusta bolo niekoľko dní o niečo chladnejšieho a daždivého počasia. Pri tej príležitosti som si nostalgicky zaspomínal na letá z mojej mladosti.

Leto má množstvo výhod, napríklad že sú prázdniny. Ale môže leto prinášať aj nejaké prekvapenia alebo nástrahy? Ak to viete, môžete si vyskúšať kvíz na konci tohto článku.

V poslednom čase bolo niekoľko pomerne teplých zím takmer bez snehu, najmä v nížinách, ale nedostatok snehu sa občas prejavuje aj na horách. V súvislosti s tým by som si dovolil zaspomínať na niektoré zimy z môjho detstva, ktoré boli chladnejšie a bohatšie na sneh. Možno sa nejakých takých zím ešte niekedy dočkáme.

Aké je najlepšie počasie na kúpanie? Myslíte si, že najlepšie na kúpanie je horúčava a slniečko, a čím väčšia horúčava, tým lepšie na kúpanie? Tiež som si to kedysi myslel.

Zo zemepisu vieme, že jazero je útvar vzniknutý čisto prírodnou cestou. Máchovo jazero nie je jazero, je to umelý ľudský výtvor. Prírodné jazerá sú oveľa staršie a ich vznik sa nedá presne datovať. Existuje však u nás jazero vzniknuté čisto prírodnou cestou, ktoré má v týchto dňoch narodeniny.

Asi takmer všetci z času na čas vídavame na oblohe také tie čiary za vysoko letiacimi lietadlami. Ako a prečo takéto čiary vznikajú? Prečo niekedy rýchlo miznú a inokedy pretrvávajú dlho? Vznikajú samovoľne, alebo úmyselne? O tom už v článku.

Je jeseň. Obdobie, keď sa (väčšinou) už nedá kúpať a (väčšinou) ešte nedá lyžovať. Aj keď, ako kedy. A aj jesenné počasie má svoje zvláštnosti, hoci nie vždy sú všetky príjemné. Čo môže byť na jeseň zaujímavé a na čo si dať pozor?

Viete niečo o zime? Určite áno. A ako veľmi, to si môžete vyskúšať v dnešnom kvíze.

Spočiatku to vyzeralo na pokojný týždeň. Trochu sme sa zoznámili a potom sme rôzne cez deň a niekedy aj v noci hrali všelijaké súťaže a hry. K tomu sme sa chodili kúpať do neďalekej priehrady, pretože občasné búrky striedalo hrozné teplo. Lenže keby bol celý tábor pokojný a plný hier, súťaží a slniečka, nebolo by to úplne ono...

Minulý august som bol v Alpách, a cestou z jedného horského vrcholu ma pri jazierku chytili krúpy. Krúpy som teda už videl padať veľakrát, ale toto bolo za takých okolností, že som to ešte nevidel.

Jar je tu a zdalo by sa, že na zimné radovánky je už neskoro. Ale často sa stáva, najmä na horách, že príležitosť na lyžovanie, stavanie snehuliakov a podobne sa nájde ešte aj v apríli, na hrebeňoch Krkonôš aj na začiatku mája.

Niektoré zimy sú teplé, niektoré studené. Dnes je to presne 90 rokov, čo bola na území ČR a vtedajšieho Československa nameraná doteraz najnižšia teplota. Zimu 1928/29 môžeme označiť za zimu, ktorú si nikto z nás ani nevie predstaviť.

Dnes je to presne 40 rokov, odkedy sa na Silvestra vyskytlo počasie, ktoré nebýva veľmi často. V noci zo Silvestra na Nový rok sa ochladilo na niektorých miestach o viac ako 30 °C. Dôsledkom boli problémy s elektrinou, mimoriadne trojtýždňové januárové prázdniny a na jar potom zavedenie letného času.

Možno ste si všimli, že tohtoročné leto bolo dosť teplé. Ale meteorologické merania ukazujú, že tohtoročné leto bolo v Prahe-Klementine dokonca najteplejšie od roku 1775, odkedy sú tam k dispozícii namerané teploty.

Občas sa niekto zimomravý opýta, kedy už bude konečne zase pekne teplo. Lenže je to ideálne, keď je vo februári teplo? A čo sa môže stať, keď je vo februári priveľmi teplo?

Možno poznáte obrázky Josefa Ladu zobrazujúce idylickú zimnú krajinu, plnú snehu, snehuliakov a sánkujúcich sa detí. Možno v nich Josef Lada zachytil svoje spomienky z detstva. No objavujú sa aj názory, že Ladove obrázky nezobrazujú realitu, ale len maliarovo želanie a idylickú predstavu, aké by zimy mali byť. Ako to teda bolo?

Pranostika je ľudové porekadlo vyjadrujúce pravdepodobný vývoj počasia na základe meteorologických príznakov pozorovaných k určitému dátumu. Slovo je odvodené z latinského slova „prognōsis“ teda predpoveď.