Leto nám pomaly začalo a s ním aj letné tábory. Pre veľa z nás je to vyvrcholenie celého školského roka a už od zimy počítame, koľko dní zostáva do začiatku tábora. Je ale aj pár z nás, ktorí z tábora máme obavy. Ja sa priznám, že patrím medzi obe skupiny. Ak chceš poradiť, ako to všetko v pohode zvládnuť, zvlášť ak ideš na tábor prvýkrát, čítaj ďalej a snáď ti pomôžem.

Ako vybrať ten správny tábor?

Táborov je veľa druhov, ale ako vybrať ten správny, kde sa ti bude páčiť? No, snáď ti pomôže, keď ti napíšem pár mojich skúseností.

Na tábory chodím od nejakých siedmich rokov. Môj úplne prvý tábor bol prímestský s koňmi. Na ňom sa mi nie úplne páčilo.

O rok neskôr som šla na spací tábor, na sedem dní. Tento tábor organizoval dom detí a mládeže (DDM). Opäť som prišla domov a nebola som úplne nadšená. Presnejšie povedané som sa zaprisahala, že už na žiadny tábor nikdy nepôjdem.

Myslíš ale, že mi to vydržalo? Priznám sa, že nie. O pár rokov neskôr som v jedenástich rokoch bola na tanečnom prímestskom tábore. Musím povedať, že ani tu som nebola úplne spokojná. V duchu som sa opäť zaprisahala, že už nikam nepôjdem.

Hádáš, že som to opäť porušila? Tak to hádaš správne. Úprimne som rada, že som nebola tvrdohlavá a šla. Bol to konečne tábor, na ktorom sa mi naozaj páčilo. Tento rok idem na ten istý, kresťanský tábor, ktorý neorganizuje DDM.

Týmto chcem povedať, že to, že sa nepodaril prvý tábor, neznamená, že sa nepodaria ani tie ďalšie. Skrátka to chce skúšať, skúšať a skúšať.

Štrnásť dní je veľa?

Nie všetky tábory sú na štrnásť dní. Ako je už spomenuté vyššie, prímestské sú len na päť dní. Tie dlhšie, pobytové, sú zvyčajne na 7, 10, alebo 14 dní. Pre deti (mládež) staršie ako 10 rokov sú skôr tie dlhšie, 10-dňové, alebo 14-dňové. Nie je ale tábor ako tábor. Ak ťa už nevezmú na 7 dní a 14 sa ti zdá veľa, je možnosť poprosiť rodičov, aby napísali vedúcim, či by nešlo prísť neskôr (odísť skôr).

Aj ja som sa minulý rok bála štrnástich dní, ale potom som šla na celé tie dva týždne a musím povedať, že to bolo lepšie, než keby som o začiatok alebo koniec prišla.

Prímestský, pobytový, spací. Tak aký teda?

Prímestský sme si vysvetlili vyššie. Trvá spravidla päť dní a účastníci na ňom nespia. Pobytový a spací je v podstate to isté. 7 až 14 dní a spí sa tam. Ďalej ho budem nazývať jednoducho len tábor.

Tábory môžeme deliť ešte podľa toho, čo sa na nich robí. Tak napríklad konský, tanečný, pohybový, alebo kresťanský. Je veľa ďalších druhov a každý to môže nazývať inak. Ešte by som chcela spomenúť, že napríklad na kresťanský zvyčajne môžete ísť, aj keď nie ste veriaci. Rovnako aj na ostatné (konský, …) môžeš väčšinou pokojne vyraziť bez väčších skúseností.

Čo so sebou?

Väčšina táborov má k dispozícii aj odporúčaný zoznam vecí, každý si ho musí trošku upraviť podľa seba, ale odporučila by som držať sa vecí, ktoré sú v ňom napísané. Ak žiadny zoznam k dispozícii nemáš, môžeš použiť napríklad toto video (je to pre jeden konkrétny skautský oddiel, takže si ho každý prípadne upravte podľa seba ):

Nejaké ďalšie vychytávky a veci som napísala aj sem.

Deka

Ak ti bude pri táboráku zima, hneď sa hodí. Tiež keď prší a sedí sa niekde pod strechou. Ak dopadneš ako ja a nezmestí sa ti do tašky, preto ju necháš doma, nič sa nestane. Len ti bude trošku chladnejšie, a keď to večer už nevydržíš, pôjdeš sa pritúliť ku kamarátke. A ak si ako ja netúlivý typ, jednoducho si tú deku vypožičiaš, keď si kamarátka odíde po špekáčik.

Nákrčník alebo šatka

Aj to sa môže hodiť. Napríklad keď spíte pod širákom, je to múdre, že si ho môžeš dať okolo krku. Alebo keď zabudneš klobúk (šiltovku), môžeš si ho dať na hlavu a vedúci sa ani nebudú hnevať, lebo budeš mať pokrývku hlavy. To je tiež jeden z dôvodov, prečo skauti nosia okolo krku šatky – má to múdru praktickú stránku a pristane nám to.

Topánky

Riešiš dilemu menom topánky? Z mojej skúsenosti je najlepšie vziať z každého druhu jedny – gumáky, tenisky, sandále a papuče. Ja mám v prípade papúč a sandálov radšej, keď majú uzavretú špičku, ale je to na tebe.

Dôležité je nebrať nové a nerozchodené topánky. Prečo? Ak v nich beháš celý deň, rozchodia sa ti, ale potom z nich bolia nohy a môže sa stať, že by si mal/a pľuzgiere. Tiež ja, keď mám nové (nielen) topánky, tak sa s nimi ešte len zoznamujem. Znamená to teda, že len spoznávam, či sú teplé, studené, nepremokavé alebo aké vlastne.

Ďalším dôvodom je to, že na tábore sa často behá niekde po lesoch, takže nie je úplne najlepší nápad vziať si nové, značkové a najlepšie biele topánočky.

Znie to teda, že si máš vziať staré topánky? Pokojne môžeš, ak budú mať žraloka, nie je to žiadny problém, čo nedrží, to opraví poriadne lepidlo, a keď to nedrží ani tak, tak vedúci vytiahnu izolačku… Ako u nás minulé leto.

Chladiaci gél

Hoci toto nie vždy je v zozname vecí, občas sa to hodí. Snáď všetci poznáme pocit, keď sa spáliš od slniečka alebo keď ťa štípne komár. Ak to až tak nebolí, môže ti pomôcť chladiaci krém/gél. Ak je to nepríjemné, odporučila by som ti zájsť za vedúcou/ím.

Ak nevieš presne, aký a kde kúpiť, určite poradia v lekárni. Možností je veľa.

Vreckár

Vreckár je dobrá vychytávka, ktorá sa nehodí len do školských lavíc. Dá sa pripnúť na posteľ a hneď máš ďalšiu vecičku, ktorá ti pomôže udržať poriadok. Existujú aj vreckáre určené priamo na tábory. Okrem vreckára si môžeš vziať aj nejaký špagát, niekedy sa totiž stane, že tyčka, ku ktorej ho chceš upevniť, je širšia než pútko.

Mám si baliť sám/sama?

Ak tento článok číta aj nejaký rodič, nie je to úplne na škodu. U nás doma to funguje tak, že ja si tie veci pripravím, mamka na to pozrie a povie mi, čo by šlo doladiť, a potom to spolu naukladáme do kufra (tašky). Z môjho pohľadu je dobré, keď sa na balení podieľa aj rodič, aj dieťa. Je to hneď z niekoľkých dôvodov.

Tým prvým je to, že keď si dieťa balí samo, môže sa stať, že niečo vynechá alebo naopak niečo ťahá zbytočne. Ja osobne niektoré veci ťahám zbytočne aj s maminou pomocou, ale inokedy by sa stalo, že by som zabudla na to najdôležitejšie.

Ďalším dôvodom je, že rodičia majú akúsi schopnosť naukladať veľa vecí do malého kufra. Ja túto schopnosť dosť postrádam, takže oceňujem maminu pomoc. S tým ukladaním do kufra ale pozor, je rozdiel, ak si dieťa balí pod dohľadom, alebo ak všetko robí niekto iný. Ja mám skúsenosť s oboma situáciami.

Tá prvá, keď mamka „len“ radí, je v podstate zo všetkých možných výprav a táborov. Bolo to fajn, lebo keď som niečo hľadala, vedela som (takmer) presne, kde čo je.

Druhá skúsenosť je z lyžiarskeho, to sa mi do kufra nemohlo nič zmestiť, takže som povedala mamke, tá to tam zázračne naukladala a bolo to. Komplikácia prišla až na lyžiarskom, kde bolo povedané, že sa máme obliecť a ísť na bežky. Otvorila som kufor a ako som mala tušiť, kde sú nohavice, rukavice alebo čiapka? Nakoniec to dopadlo tak, že sa všetky veci presťahovali z kufra na podlahu a zostali tam po celý týždeň.

Na týchto dvoch „ukážkach“ môžete vidieť, prečo je lepšie, keď rodič „len“ asistuje. Možno niektorí z vás namietnu, čo ak si chcú vziať niečo, čo rodič nie? V tom prípade by som odporučila prehovárať, dohovárať a vyjednávať, než sa to snažiť prepašovať.

Ak riešite balenie s mladšími deťmi, je to o niečo zložitejšie. Ak na tábor ide aj starší súrodenec, je dobré, aby aj on približne poznal obsah kufra mladšieho súrodenca.

Do čoho to všetko zbaliť?

Záleží, kde je tvoj tábor. Ak vyrážaš na puťák, rozhodne nebude dobré brať si kufor na kolieskach.

Na tábor so stanmi si kufor pokojne vziať môžeš, je skvelý na udržanie ako-tak poriadku. Ale pozor! Ak vieš, že si na daný tábor veci dopravujete sami a pôjdete pešo dlhšiu vzdialenosť, prispôsob tomu aj batožinu, do ktorej to všetko dáš.

Na mojom tábore veci dopravuje auto, takže je jedno, aký kufor zvolím. Možno ťa to prekvapí, ale aj napriek tomu, že som hrdý táborník a skaut, to nie je krošna, ale škrupinový kufor. Prečo? Keď prší dlhší čas, je možné, že sa do stanu dostane vlhkosť od zeme. Ak by som mala látkovú krošňu, vlhkosť sa do nej dostane ľahšie než do tvrdého kufra. Nie je ale tábor ako tábor a existujú aj chatkové tábory alebo tábory, kde sa spí v budove.

Čo nebrať

Sú aj veci, ktoré je dobré nechať doma. Na niektorých táboroch sú tieto dve veci bežnou súčasťou, ktorá sa nezakazuje. Na táboroch, kam som šla ja, boli pomerne obmedzené, tak som ich sem napísala.

Elektronika

Na niektorých táboroch telefóny zbierajú, ale na niektorých nie. Na táboroch, kde som bola ako mladšia, nejaké zákazy neboli potrebné. Bola som pomerne malá a telefón som ani nemala, rovnako ani moji rovesníci. Na posledných dvoch už to bolo iné. Na prímestskom od DDM sme ho mať mohli, ale len za podmienky, že ho nebudeme používať príliš. Na poslednom, minulý rok, vedúci na začiatku tábora obišli stany a telefóny aj digitálne hodinky vyzbierali a dali nám ich až posledný táborový deň. Na niektorých táboroch sú telefóny bežne povolené. Ako to je na tvojom tábore, to sa pravdepodobne dozvieš na stránkach alebo od vedúcich či iných detí, ktoré už tam boli.

Jedlo (sladkosti)

Tu je to tiež pomerne dosť variabilné, lebo každý tábor to máva inak. Niekde je trvanlivé jedlo bez obmedzenia (a občas je vyslovene odporúčané napr. na nočné hliadky – spomenuté pani vo videu), zatiaľ čo na iných táboroch je akékoľvek jedlo z domu zakazované.

Na našom tábore nám vedúci sladkosti zoberú (podobne ako mobily), dajú do podpísaných vrecúšok a môžeme si ich brať počas poludňajšieho pokoja. Ak pôjdete na výlet, často aj tam je povolené si niečo kúpiť, rovnako tak my sme šli aj do bufetu v neďalekom kempe.

Z mojej skúsenosti je najlepšie sa najprv opýtať niekoho, kto na danom tábore už bol a vie, ako to tam chodí. Ak nikto taký nie je, je lepšie si jedlo a sladkosti veľmi nebrať a v prípade, že tam pôjdeš aj budúci rok, už budeš vedieť.

Ak máš nejakú intoleranciu (lepok, laktóza), pokojne si niečo málo vezmi. Tvoji rodičia o tom ale budú informovať vedúcich, takže ti už im povedia, či si so sebou máš niečo vziať, alebo nie.

Ak máte jedlo a sladkosti povolené, snaž sa, aby nezostávalo otvorené v stane (ak spíte v stanoch). Mohlo by sa stať, že príde ochutnať aj niekto z hmyzích zástupcov.

Strach

Bojíš sa niečoho a nevieš, čo s tým? Tu som vypísala pár vecí, ktorých sa deti najčastejšie boja. Ako zdroj mi poslúžil skautský časopis Světýlko a vlastné skúsenosti.

Strach z nočnej hliadky

Tma v prírode vie byť poriadne desivá, hlavne keď nám naša myseľ podsúva hororové scenáre. Priznám sa, že aj ja sa bojím tmy. Vždy, keď idem doma večer na záchod, celú chodbu preletím, ako najrýchlejšie viem. Bez strachu by ale neboli tie správne zážitky z nočných hier a hliadok.

Na tento dosť zvláštny, ale častý strach ti môže pomôcť týchto pár vecí:

• skús pomenovať, čoho presne sa bojíš
• povedz o svojom strachu niekomu alebo sa ho chyť (napríklad za ruku)
• mysli na niečo vtipné a neškodné, napríklad šteniatka alebo šašov v cirkuse (pozor, aby si nemyslel/a na niečo, čoho sa tiež bojíš, v mojom prípade by som vynechala tých klaunov a šašov )
• vezmi si talizman proti strachu (mne pomáhajú plyšáky)
• svieť si baterkou

Pamätaj si: ak máte hliadky a ty ju máš práve s niekým, kto sa bojí, nehnevaj sa naňho. Snaž sa to s ním vyriešiť. Ak vieš, čo pomáha tebe, skús mu/jej to odporučiť. Keď už si naozaj nevieš rady, môžeš skúsiť ísť za vedúcou/ím.

Strach zo smútku za domovom

Smútok za domovom k táboru patrí. Vďaka smútku si môžeš uvedomiť, ako ti záleží na všetkom, čo máš doma – pohodlí, rodičoch, súrodencoch aj zvieratkách. Keď ale budeš sedieť doma, začneš sa nudiť a žiadne táborové dobrodružstvo nezažiješ.

Čo ti môže pomôcť?

• chvíľu si poplakať
• napísať domov
• povedať o tom (kamarátom, vedúcim)
• nechať sa objať
• ísť sa hrať
• prezrieť si listy od rodičov
• držať si plyšáka

Pamätaj si: každému pomáha niečo iné. Niekto na smútok zabudne pri hre, iný sa zase potrebuje v pokoji vyplakať. Neboj sa o tom komukoľvek povedať, môže ťa rozveseliť, alebo už len to, že to povieš, ti pomôže.

Strach zo zvieratiek

Veľa ľudí sa štíti alebo bojí niečoho z prírody. Niekomu vadia chrobáky a pavúky, iný nemá v láske myši či hady a niektorí, podobne ako ja, sa štítia sršňov a ôs. Je však dôležité si uvedomiť, že lesné tvorčeky sú menšie než ty a že ty im môžeš ublížiť viac než oni tebe.

Čo môže pomôcť proti prírodnému strachu?

• pomenuj, čoho presne sa bojíš (uhryznutia, …)
• uvedom si, že zvieratká ani špina ti nemôžu vážne ublížiť
• nenechávaj v stane žiadne jedlo
• večer si vytriásaj spacák
• používaj repelent (nie vo vnútri stanu alebo budovy!)
• umývaj si ruky

Pamätaj si: každý sa bojí niečoho. Ak vieš, že sa kamarát/ka bojí pavúkov, nemusíš jej ich nosiť, zvlášť do stanu. Neviem, ako vy, ale ja by som neprežila, keby mi niekto do stanu doniesol sršne… Teda ak by sa niekto taký našiel.

Strach z bolesti alebo maródky

Pár z nás sa bojí aj len ísť za niekým a povedať mu, že nás niečo bolí. Ja napríklad neviem, ako začať. Proste „hej, bolí ma toto a toto“. Mne to napríklad príde ako sťažovanie. Je ale dôležité povedať niekomu, že ti nie je dobre. Iní sa môžu báť toho, že keď to poviete, bude to bolieť viac. To sa niekedy môže stať, ja tiež neznášam dezinfekciu, ale býva to lepšie, než keby si to tajil/a a potom by sa ti to napríklad zapálilo. To isté platí aj pri chorobách. Ak sa bojíš, že ťa kvôli nádche pošlú domov, tak na väčšine táborov sa to nestane. Len ti dajú teplý čaj, deň alebo dva si poležíš (nuda? Nie! Existujú karty, pexeso a vedúci ) a potom budeš zdravá/ý a ako rybička.

Mám aj jednu takú skúsenosť s tým, že ak sa bojíš ísť sám/sama, tvoji kamaráti urobia čokoľvek, aby ťa na tú maródku dotiahli:

Čo na tieto obavy môže pomôcť?

• Povedať kamarátom, že ťa niečo bolí, oni ťa tam už dostanú.
• Neísť hneď na maródku, ale za nejakým vedúcim, ktorý ti je bližší.
• Stanoviť si cieľ (napr. „Tak dobre, ak to bude bolieť aj zajtra, pôjdem tam!“), ale nepodceň to!
• Povedať vedúcej/mu, že ťa niečo bolí, pri nejakej spoločnej chvíľke (napríklad pri obede, pri hre, …).

Pamätaj si: Ak ti nebude dobre alebo ťa niečo bude naozaj bolieť, choď za ktorýmkoľvek dospelým hneď. Je lepšie to riešiť okamžite, ako pre teba, tak pre vedúcich. Je naozaj lepšie ísť desaťkrát za tábor s malým škrabnutím než raz zanedbať teplotu.

Strachov môže byť veľa. Ja mám skúsenosti so všetkými štyrmi, takže ak budeš chcieť ďalšie tipy, neváhaj sa ozvať. Medzi mojimi skúsenosťami je aj to, že keby sa človek nebál, neboli by tie najvtipnejšie historky. Ak budeš nejakú chcieť povedať, tiež sa neváhaj ozvať, možno si na niečo spomeniem. Napríklad ako morceMaty skáče meter vysoko, keď okolo preletí osa.

Inak párkrát som tu spomínala plyšákov. Možno si niektorí z vás povedia, že plyšáky sú pre malé deti. Pokojne si to povedz, ale ja, hoci mi je 13, hovorím, že bez plyšáka sa zle spí, nieto ešte aby sa človek bez neho nemal báť. Možno to znie hlúpo, ale som schopná o polnoci behať s baterkou po posteli a hľadať plyšáka, ktorý je niekde pod vankúšom.

Stany, spolubývajúci kamaráti a nočné nepríjemnosti

Veľa táborov je napr. v budove, ale táto časť bude hlavne pre tých, ktorých čaká klasický stanový tábor.

Stan

Snáď väčšina táborov, kde sa spí v stane, má k dispozícii stany s podsadou. Nechcem sa nejako chváliť, ale prvý podsadový stan bol použitý českými skautmi v roku 1913. Ide teda o vynález českých skautov.

A ako to vyzerá vnútri? Každý podsadový stan je pre dve až tri osoby (vojde sa vás tam aj viac, ale v noci sa zle spí vo viac ako troch a cez deň nie je úplne dobré štvať vedúcich tým, že vám spadol stan, lebo tam bolo desať ľudí ).

Každý stan je dlhý približne 2 metre, široký okolo 180 cm až 2 metrov a v najvyššom bode vysoký tiež 2 metre. Niekedy mávajú stany aj takú „predsieňku“ dlhú okolo 1 metra. Pre lepšiu predstavu tu mám obrázok s rozmermi:

Spolubývajúci kamarát/ka

Nie som si úplne istá prečo, ale väčšina ľudí si myslí, že na sa tábor musí ísť s niekým, koho pozná, a byť s ním v stane.

V skutočnosti to tak úplne nie je. Veľa ľudí to tak robí, ale nie je to nutné. Keď pôjdeš na tábor sám/sama, budeš mať o to väčšiu tendenciu sa s niekým zoznámiť. Pýtaš sa, s kým potom budeš v stane? Je to jednoduché, snáď väčšina táborov začína zoznamovačkou a vetou: „Tak, teraz sa rozdeľte do stanov, kde budete spať. Chlapci vpravo, dievčatá vľavo. Dokopy iba súrodenci.“ (Alebo podobne.) Čo sa ale stane, keď zostaneš stáť na mieste, lebo nemáš dvojicu? Je to jednoduché, pomôže ti s tým vedúci. Aby som ťa upokojila, tak na táboroch je vždy maximálna kapacita účastníkov párne číslo. Čo ak sa ale prihlási nepárny počet? Existujú stany pre troch. Ak ťa to upokojí, tak ja tento rok idem tiež naslepo, rovnako ako minulý a predminulý rok.

Snáď zakaždým sa stane, že kamarát, s ktorým budeš v stane, alebo ty sa v noci budete nejako prejavovať. To znamená, že môže hovoriť zo spánku, chrápať alebo byť námesačný. Tu máš niekoľko rád, ako to v pohode zvládnuť:

Námesačnosť

Niektoré vtipné historky vznikajú aj v noci, a to napríklad také, že niekto vylezie von zo stanu, oblečie si ponožky a zase zaleznie. Alebo napríklad keď má niekto strach z bodovania stanov, tak jednoducho začne v spánku upratovať…

Ty

• Ak vieš, že bývaš námesačný/ná, povedz to pokojne tvojmu spolubývajúcemu/spolubývajúcej.
• Ak sa bojíš, že v noci odídeš zo stanu, skús si na povraz, ktorým sa zaväzuje stanová plachta, urobiť väčší uzol (dať tam karabínu), bude potom väčšia pravdepodobnosť, že sa v spánku nedostaneš von. Môžeš si tam skúsiť priviazať aj napr. plechový hrnček. Daj ale pozor, aby si potom nezobudil/a celý tábor.

Spolubývajúci

• Keď si všimneš, že niekto je námesačný, skús ho/ju pozorovať, či nejde von zo stanu. Ak neodchádza a ľahne si, je to v poriadku.
• Keď niekoho stretneš mimo stan, skús ho/ju najprv osloviť, podľa toho spoznáš, či spí.
• Keď sa v spánku bude prechádzať pred stanom, hovor naňho/ňu pokojným hlasom, chyť ho/ju jemne za rameno alebo ruku a nasmeruj ho/ju späť do stanu.
• Ak niekoho uvidíš, že ide na nejaké nebezpečné miesto (napr. k ohnisku, na svah alebo snáď k vode), postav sa pred neho/ňu a vytvor mu/jej tak stenu, do ktorej narazí a dosť pravdepodobne sa otočí.
• Pozor! Ak bude miesto nejakým spôsobom nebezpečné aj pre teba, radšej zobuď vedúceho/vedúcu alebo niekoho staršieho, kto je na hliadke.
• Námesačného prebuď len v prípade, že mu hrozí nejaké nebezpečenstvo, keď niekoho zobudíš počas námesačnosti, každý reaguje inak. Väčšina ľudí je dezorientovaná a zmätená, niekto začne plakať, ale iní môžu byť agresívni a začať sa brániť. To sa deje hlavne v prípade, že sa tomu človeku sníval nejaký zlý sen.

Rozprávanie zo spánku

Zo spánku snáď všetci hovoria úplné nezmysly. Niekto dokáže hovoriť vo vetách, iní len mrmlú slová. Ja napríklad som človek, ktorý cez deň používa minimum nadávok, ale z toho, čo mi hovorili dievčatá, že som hovorila v noci, tak to vyzerá, že moje ústa v noci žijú vlastným životom…

Ty

• Ak sa bojíš, že si kamarát/ka vezme osobne to, čo v sne povieš, pokojne sa mu/jej zver s tým, že v spánku rozprávaš a zväčša to nemá ani hlavu, ani pätu.
• Pred spaním sa na chvíľu upokoj, napr. si čítaj alebo ticho rozprávaj s kamarátom/kamarátkou. Niekedy pomôže sa upokojiť, aby si nebol/a rozdivočená/ý.

Spolubývajúci

• Ak začuješ niekoho rozprávať zo spánku, neber to nijako osobne. Hoci ja som rozprávala nie úplne slušne, ráno som si spomenula, že som sa v sne hádala s bývalou učiteľkou angličtiny, ktorú doteraz nemám úplne v láske.
• Kamarátovi/kamarátke to povedz až ráno, zbytočne ho/ju nebuď.
• V noci mu/jej neodpovedaj. Znie to čudne, ale mohol/a by ti začať odpovedať tiež.

Chrápanie

Chrápanie nemá rád snáď každý z nás. Ale aj toto nepríjemné nočné prejavovanie sa patrí k spaniu vo viacerých ľuďoch.

Ty

• Ak vieš, že chrápeš, povedz to spolubývajúcemu/spolubývajúcej vopred.
• Nespi na chrbte, radšej na boku alebo na bruchu.
• Pred spaním sa vysmrkaj, nech máš čistý nos.

Spolubývajúci

• Keď niekoho začneš v noci počuť chrápať a nevyspíš sa, nevyčítaj mu/jej to, môže sa to stať aj tebe.
• Dotyčného/dotyčnú nebuď.
• Skús ho/ju jemne pobádať k zmene polohy, najúčinnejšie je na to mlasknutie.
• Dajú sa použiť aj štuple do uší, ale s nimi opatrne! Nepoužívaj ich, ak si sa večer kúpal/a, alebo sprchoval/a. Uši musia vyschnúť. Rovnako ich rozhodne nepoužívaj, ak nosíš načúvacie prístroje. Nie sú vhodné tie tvrdé, plastové, na plávanie. Keď štuple, tak molitanové alebo voskové (kúpiš v drogérii alebo v lekárni).

Vo všeobecnosti platí, pri všetkých týchto troch situáciách, niekoľko rovnakých vecí:

• Povedz to tým, ktorí s tebou sú v stane.
• Nehnevaj sa, môže sa to stať každému.
• Nebuď dotyčného/dotyčnú.
• Nehovor mu/jej to hneď v noci, cez deň je času dosť.
• Nehovor to celému táboru, ak si to dotyčný/á nebude priať.
• Nezosmiešňuj ho/ju.
• Konaj pokojne.
• Ber to s humorom a v pohode.

Čisto dievčenská časť

Existujú veci, ktoré riešia a zaujímajú sa o ne prevažne dievčatá. Ak si chlapec, tak túto tému pokojne môžeš preskočiť, lebo si myslím, že ťa to ani tak veľmi zaujímať nebude. No a my, dievčatá a slečny, môžeme ísť na to!

Akné

Začnem teda zľahka, a to od tých otravných pupienkov menom akné.

Existuje veľa vecí, ktoré sa dajú proti akné použiť. Ak si naozaj nevieš rady, odporučila by som ti zájsť si do lekárne. Tam ti už určite radi poradia. Vyrába sa toho veľa, od náplastí cez špeciálne mydlá na tvár až po univerzálne oleje z čajovníka.

Dosť dôležité však je uvedomiť si, že keď máš práve veľa akné, môže to byť znamenie prichádzajúcich menštruácií.

Menštruácia

Menštruáciu alias „krámy“ rieši veľa dievčat. Priznám sa, že minulý rok mi táto téma bola ukradnutá, ale tento rok ju už dosť riešim, zvlášť teraz, pred odchodom na tábor.

Úplný základ je mať dostatok hygienických pomôcok, ktoré vieš používať. Ak si menštruáciu ešte nemala a bojíš sa, že ju dostaneš na tábore, zver sa s tým napr. mamke, ona ti určite rada poradí. Niekoľko núdzových napr. vložiek si vezmi, aj ak menštruáciu práve nečakáš. Na tábore sa stretneš so zmenou prostredia a zvýšeným stresom, čo môže menštruáciu oddialiť, alebo naopak spustiť skôr.

Ak mávaš silnejšie bolesti brucha, neboj sa to povedať vedúcej/mu, sú na to pripravení a možno ťa nechajú namiesto jednej hry oddychovať alebo robiť menej náročnú časť hry. Neboj sa povedať pravdu, lebo ak povieš, že ťa bolí brucho, nikto nebude poznať pravú príčinu a mohli by nastať nejaké komplikácie.

Tiež je dôležité nepozerať sa na to z tej zlej strany. Viem, že to môže znieť strašne čudne, ale naozaj to pomáha. Ak ja dostanem menštruáciu na tábore (ešte si tým nie som úplne istá, lebo to mám dosť nepravidelné), budem to brať ako skúsenosť, nie ako niečo, čo ma nejako obmedzuje.

Dosť veľa vecí o menštruácii môžeš nájsť aj tu na Alíkovi. Stačí, keď do vyhľadávania pri článkoch alebo v poradni napíšeš slovo „menštruácia“, a nájde ti to veľa výsledkov. Ak nenájdeš odpoveď na nejakú tvoju konkrétnu otázku, môžeš sa obrátiť aj na Alíkovu poradňu alebo na niektorú z osôb, ktorým veríš. Prajem ti, nech túto, hoci nekomfortnú tému zvládneš aj na tábore.

---

To už by bolo z môjho článku všetko, takže ak by si mal/a nejakú ďalšiu otázku, pokojne sa ozvi, či už v diskusii alebo mne do pošty. Ak váhaš, či sa prihlásiť na tábor, moja rada znie jednoznačne áno. Za tie zážitky to naozaj stojí, a aj keby ťa to akokoľvek sklamalo, tak sa stopercentne nájde aspoň jedna vec, ktorú si užiješ.

Uži si príjemné leto, či už s táborom alebo bez neho.

Váš morčiatko Matýsek