Pas v poriadku, vízum v poriadku, batoh v poriadku. Tak sme nastúpili do lietadla a opustili Európsku úniu. Lietadlo potom začalo klesať a pristálo na letisku v meste Tel Aviv.

Náš priateľ Pavel nás už očakával, bohužiaľ si trochu počkal, pretože rad na kontrolu pre povolenie vstupu do krajiny bol dlhý, dlhý... veľmi dlhý. Asi práve pristálo veľa lietadiel. Ale dočkali sme sa, privítali sme sa s Pavlom a jeho úžasnou ženou a išli k nim domov na večeru. Nočný vzduch bol plný vône kvitnúcich citrónovníkov. Teplá prevoňaná noc bola veľmi krásna.

Otec aj Pavel sú hudobníci a hrajú na harmoniku, takže každé ráno a večer bolo plné ľudovej hudby českej aj izraelskej. Po nevyhnutnom koncerte sme sa vydali na miestne trhovisko. To sa otvára raz týždenne a predáva sa tam množstvo vecí: koreniny, ovocie, oriešky, veci do kuchyne, hračky, oblečenie, peňaženky a ešte ďalšie veci. No zabralo to kopu času prehrabať sa trhoviskom a nájsť nejaké tie poklady na kúpenie.

Obchod so všeličím možným

Ďalšou bola na programe prechádzka parkom, po pobreží Stredozemného mora a návšteva Korytnačieho mosta. Pri ňom sa dajú v rieke vidieť sumce a áno, korytnačky! Kŕmenie tam nedávno bolo zakázané, takže korytnačky vyzerali smutne. Vyliezli na breh, pozerali na nás a nechápali, prečo ich nekŕmime z ruky, ako boli zvyknuté.

Koho by to napadlo, že navštívime termálne kúpele? Mňa teda nie. Bazény boli bohaté na minerály a rozdelené podľa teploty vody. Voda v najteplejšom mala 40 stupňov a nedalo sa v nej vydržať dlho. Nikto nie je taký zdravý, aby si nemohol užiť teplú vodu a masážne trysky. Tiež nás ten deň prekvapilo niečo, čo by človek nečakal: dážď! Vážne pršalo! No ja som pozerala ako vyoraná myš! A tiež som zmokla, ale našťastie nie veľmi.

Ďalším navštíveným miestom bolo mestečko Drúzov. Drúzovia sú dobrí obchodníci. O cenách treba zjednávať, ale prišlo mi, že je to zvyk, ktorý skôr spája ľudí a robí z nich priateľov, než naopak. Tiež nás pohostili silnou kávou, čo je ich zvykom. Dalo sa tam kúpiť množstvo zaujímavých suvenírov. V našich nákupných taškách končili najmä magnetky. Nakupovanie bolo zakončené obedom v miestnej reštaurácii. Po vyjednaní dobrej ceny nám Drúzovia naplnili stôl jedlom tak, že skoro padalo na zem. Jedlo bolo nielen hojne, ale aj zdravé... až na tie hranolky.

Čo povedať o meste Jaffa? Asi to, že so Star Gate („Hvězdnou bránou“) fakt nemá nič spoločné. Nebolo nám dopriate veľa času, iba prechádzka po nádhernom pobreží lemovanom starobylými budovami. V jednej bola predajňa drahých kameňov. Vo vnútri bola vzadu aj výstava obrazov... a kameňov. Tam sme sa zdržali, pretože tam bol príjemný chládok a obrazy boli krásne. O kúsok ďalej boli ďalšie suveníry. Hurá na ne!

I love Netanya

A čo mesto Netanya? Na mňa pôsobilo ako klenot Izraela. Z nejakého dôvodu som sa tam cítila príjemne, aj keď na slnku bolo dosť teplo. Centrum mesta bolo plné obchodov, na uliciach sa konala akcia umelcov, ktorí tam prezentovali svoje diela. Zo všetkých miest, čo sme videli, sa mi Netanya páčila najviac. Tiež tam bolo veľa suvenírov. Magnetky samozrejme nechýbali.

Ďalej tam boli obchody so židovskými náboženskými vecami. Vliezli sme do každého obchodu, do ktorého nás ťahala zvedavosť. Nejak sa pred nami objavil aj obrovský trh s ovocím. Jéj, tam to voňalo! Koľko tam bolo banánov, jahôd, avokád... bola tam aj zelenina, dokonca aj cesnak a cibuľa. Určite tiež chcú byť zdraví.

Krása Netanye

No a cesta viedla ďalej... a dolu. Viedla dolu, nie do dolov, ale k moru. Mŕtve more je totiž položené veľmi nízko, dokonca viac než tristo metrov pod hladinou mora. Aj keď hladinou mora sa v tomto prípade myslí výškový bod odvodený od hladiny morí a oceánov, nie o cestovaní po vode. Kúpať sa v Mŕtvom mori je dosť zážitok. Pretože je tak nízko, je tam vyšší tlak vzduchu a vzduch je samozrejme presýtený soľou.

A čo potom voda! Je veľmi slaná. Je dokonca tak slaná, že už dávno v nej nie sú žiadne ryby a dno je pokryté soľou, ktorá sa nerozpúšťa. Vďaka tomu má vyššiu hustotu a človeka naozaj nadnáša, takže môže veľmi ľahko ležať na vode a napríklad si čítať noviny. Potápanie, na to zabudnite, v tejto vode sa veľmi hlboko potopiť nedá, veľmi rýchlo vás zase zdvihne na hladinu. A pozor, nech sa vám nedostane do očí. Ja už viem, ako to páli.

Posledný výlet bol tak trochu symbolicky cestou na miesto, kde sa má podľa legendy odohrať posledná bitka medzi synmi svetla a synmi temnoty, miesto, podľa ktorého je táto udalosť pomenovaná. Volá sa Har Meggido. Meggido je kopec, ktorý bol navŕšený nie práve obvyklým spôsobom. Miesto samo bolo kedysi dôležitým bodom na veľmi významnej obchodnej trase, a tak sa oň neustále bojovalo. Takže sa postavilo osídlenie, zbúralo sa, na troskách sa postavilo ďalšie, zbúralo sa, postavilo, a stále dookola, až tam bol kopec, na ktorom nakoniec nebolo sídlo žiadne.

Návšteva to bola naozaj pekná, medzi troskami rástli palmy. Pri vstupe do múzea boli ukážky nájdených predmetov, tie ma veľmi zaujali. Som vďačná, že sme tam boli vo všedný deň, takže tam nebol žiadny iný návštevník. Dalo sa vďaka tomu fotiť a spievať, bez toho aby to niekoho obťažovalo.

Har Meggido

Huh, niečo som vynechala, že? Keď ste v dome s dvoma hudobníkmi, tak si nemôžete odpustiť nejaký ten koncert! Navštívili sme dva, jeden spomienkový v knižnici a druhý v komunitnom centre, kde bola akcia pre deti zo školy, prišli starí ľudia a deti ich obslúžili veľmi dobrou raňajkami (zvyšok zjedli samy). Potom si všetci zatancovali pri hudbe hranom na harmoniku. Bolo tam veľmi veselo. Naozaj je škoda, že viac ľudí nehrá na hudobné nástroje.

Veselá slávnosť v Izraeli

No a nakoniec som sa vrátila zase domov, s kufrom plným suvenírov. Samej sebe som kúpila modrú šatku a pár magnetiek... a mám kopu pekných spomienok a fotografií.

Zaujímavosti z Izraela

V Izraeli som sa dozvedela veci, ktoré boli veľmi zaujímavé a nečakané... Tu je pár z nich.

• Izrael tiež čelí zmenám klímy. Keď sme tam boli, tak už nemalo pršať a malo tam byť príjemne okolo 20 stupňov. Pršalo a jeden deň bol horúci až ku štyridsiatke.
• V Izraeli žijú divoké papagáje. Sú tam zaradené ako nepôvodné invázne druhy, ide o dva druhy menom mníšek šedý a alexander malý. Dohady sú, že sa do prírody dostali tým, že uleteli nejakému chovateľovi.
• Vzhľadom na veľmi hustú dopravu si trochu upravili semafory, majú červenú, žltú a zelenú fungujúcu rovnako ako u nás, ale keď je zelená, tak predtým, než naskočí žltá, zelená párkrát zabliká, aby na to semafor upozornil trošku skôr.
• Všetky dôležité nápisy tam sú v hebrejčine, arabčine a angličtine.