Naposledy som u babky strávila celý mesiac. Bolo to úžasné – mohla som úplne „vypnúť“ všetky bežné starosti. Vstávala som, kedy som chcela, slnila sa na dvore a v pokoji pila kávu. Ako malé deti sme tam s bratancami a sesternicami liezli do potoka a skúmali každý kút, a aj teraz sa tam cítim skvelo. Najobľúbenejšie pre mňa však boli prechádzky po Terezíne s mojím psíkom, ktorého som mala so sebou.
Cesta k babke s psíkom
Jeden horúci deň ma babka vzala na výlet za jedným príbuzným. Išla som ja, babka a môj trinásťročný bratranec. Vyrazili sme hneď po raňajkách vlakom, ale keď sme vystúpili, nastal zádrhel – babka si nevedela spomenúť na cestu! Chvíľu sme sa mýlili na slniečku a pýtali sa ľudí, ale nikto nevedel. Nakoniec babka pánovi zavolala a on len zahlásil: Stojte presne tam, kde ste na tom rázcestí, ja si vás nájdem! A naozaj, o chvíľu pre nás k ceste došiel.
U nich v záhrade to bolo ako v rozprávke – sliepky, králiky a záhony plné zeleniny. Dostali sme také obrovské a sladké jahody, aké som ešte nevidela. Na obed boli jahodové knedle s tvarohom, a hoci sladké jedlá veľmi nemusím, tieto boli neskutočné! Pred búrkou nás pán ešte vzal autom na krásnu vyhliadku a potom nás rýchlo hodil k vlaku. Domov k babke sme si viezli aj výbornú buchtu.
Išli sme vlakom z Bohušovíc „prepadnúť“ strýka a tetu. Vôbec nás nečakali! Vzali nás na obed do pivovaru a potom sme navštívili ich dcéru v nemocnici.
Tam sme išli po bratranca. Cestou s nami išla aj „nepravá“ teta a bola s ňou hrozná sranda. Napríklad keď sme prechádzali dedinou s názvom Piatok – vôbec som netušila, že sa tak nejaké miesto volá!
Dedina, ktorou sme prechádzali
To je moja obľúbená zastávka. Autobusom je to kúsok a ich jogurty sú mňam! Sú tam lacné a často tam majú aj druhy, ktoré v iných obchodoch ešte ani nezoženiete.
Babka musela k lekárovi niečo vybaviť, tak sme si rovno zašli na obed. Pozreli sme obchody a niečo málo si kúpili a zase sme cestovali späť vlakom k babke domov.
Aj keď je pre mňa Terezín hlavne o rodine, históriu nevynechávam. Po niekoľký raz som navštívila múzeum a prešla si koncentračný tábor. Tento rok som však prvýkrát zažila Terezínsku tryznu. Bol to pre mňa silný a dôležitý zážitok, ktorý v televízii jednoducho nepocítite.
Návšteva múzea
U babky som oslávila aj svoj meniny a každý deň bol niečím špeciálny. Ku koncu sa mi však už začalo cnieť po mame, mojej dcére a našom druhom psíkovi, ktorí na mňa čakali doma. Samozrejme som im doviezla veľa darčekov, aby mali z môjho výletu tiež radosť.
Terezín pre mňa navždy zostane miestom, kde mi je jednoducho dobre. Máte aj vy nejaké miesto, kam sa radi vraciate za rodinou a za pokojom?
