Čo je to Mandela efekt?

Mandela efekt je jav, keď si väčšia časť ľudí pamätá určitú vec inak. Ako prvá použila tento termín výskumníčka Fiona Broomová. Je pomenovaný po Nelsonovi Mandelovi, o ktorom si veľa ľudí myslelo, že zomrel už v osemdesiatych rokoch. Ten sa pritom dožil dokonca roku 2013 a teoreticky som ho mohla stretnúť aj ja!

Nevieme presne, čo ho spôsobuje. O rôznych teóriách a možnostiach sa rozpoviem o chvíľu. Jeden z najznámejších príkladov Mandela efektu je chvost Pikachua, ktorý nám bude slúžiť ako príklad aj v mojom článku.

Ďalšie známe príklady

– Mandela efekt u mňa bol
– Mandela efekt u mňa nebol

Mandela efekt sa zďaleka netýka iba Pikachua. Je veľa ďalších príkladov, ktoré nám dodnes motajú hlavu.

Napríklad značka Fruit of the Loom má na logu veľkými písmenami „Fruit“ a „Loom“, malými písmenami „of the“, hore kopu ovocia a… a nič. Pri ovocí nie je žiadny roh, ako si najmenej státisíce ľudí mysleli. Pritom Fruit of the Loom neznamená „roh hojnosti“, ale „Ovocie z tkáčskeho stavu“! Pre niektorých ľudí je kopa ovocia prázdna, a tak si tam doplnia roh. Toto však zahŕňa len malú časť populácie. Túto značku som nijako zvlášť nepoznala, aspoň nie jej logo, a tak tu u mňa Mandela efekt neplatí.

Ani spoločenským hrám sa zákerný paradox nevyhne. Pamätáte si spoločenskú hru Monopoly? To je celkom jasné, veď je to jedna z najznámejších spoločenských hier. Ako si však vybavíte bankára? Biele vlasy a fúzy, cylindor, sako, monokel cez oko… alebo nie? Bankár totiž žiadny monokel nemá. Ľudia si často spájajú bohatých mužov s cylindrami, napríklad u mňa však toto vysvetlenie zlyhalo, pretože som si monokel spojila so seriálom Simpsonovci. Monopoly mám rada, ale čo sa týka bankára, dlho som žila v lži! Mandela efekt dokonale zafungoval.

Veľa z nás videlo detský seriál, prípadne filmy Looney Tunes. A teraz si hovoríte, čože, Ciri, veď si to napísala zle! Omyl. Veľká časť ľudí si namiesto „Tunes“ zapamätala „Toons“. A to je logické, nie? Zatiaľ čo „Tunes“ znamená melódie, „Toons" sú karikatúry, čo sa k animáku hodí lepšie. Tento príklad nachytal aj mňa.

KitKat, obľúbená tyčinka, ktorej logo na nás kričí z krikľavého obalu na celý obchod. Pamätáte si však názov? Mnoho ľudí si pamätá Kit-Kat. A tu je vysvetlenie celkom logické. Sušienka má uprostred ryhu na prelomenie, čo by pomlčka mohla značiť. Tu som sa nenechala nachytať, a tak dávam zelenú kartu.

Sú aj príklady, ktoré sa stratili v preklade. Väčšina z nás si pamätá vetu „Houston, máme problém.“, lenže túto vetu posádka Apolla nepovedala. V skutočnosti to bolo „Houston, mali sme tu problém.“, čo je menej úderné než vo filme.

Dúfam, že vám príklady ukázali, ako veľmi nás dokáže vlastný mozog zmiasť. A teraz sa vrhneme na tému…

Ako Mandela efekt vzniká? – pár vedeckých teórií

Poďme sa pozrieť na teórie o vzniku Mandela efektu, ktoré sú vedecky uznávané a „racionálne“.

Pravdepodobne najčastejšia teória je, že mozgu niekde niečo chýba, a tak si to doplní. Ľudia si spájajú monokel s bohatými ľuďmi, tak ho „umiestnia“ aj na postavičku bankára. KitKat predsa nemôže byť len tak bez medzery alebo pomlčky, a tak si tam mozog občas pomlčku doplní. Sú však aj prípady, keď to touto teóriou vysvetliť nejde. Pikachu síce trochu pripomína líšku, oveľa viac je to však zajac alebo veverička. Navyše jeho chvost pripomína blesk, ktorý na konci nemá žiadnu čiernu špičku. Napriek tomu s touto teóriou celkom súhlasím a všeobecne je najuznávanejšia.

Ďalšia teória hovorí, že najväčší vplyv majú médiá. Médiá niečo rozšíria, človek si to prečíta a hneď si urobí obrázok v hlave. Samozrejme to nemusia byť správy. Mohli ste napríklad zahliadnuť maľbu Pikachua s čiernou špičkou toho kontroverzného chvostíka, mohli ste zahliadnuť, ako niekto názov detského seriálu napísal zle. A už to nedostanete z hlavy. Je pravda, že s internetom a sociálnymi sieťami môžeme naraziť takmer na čokoľvek. Problém je v tom, že obrázkov s Pikachuom bez čierneho pásika je viac. Choďte napríklad do obchodu s oblečením a pozrite sa, akého Pikachua vidíte na chlapčenskom tričku…

… a potom tých nevedeckých

Paralelná realita E213 – len náhodné katalógové číslo, nič za tým nehľadajte.

Sú však aj menej „racionálne" a menej uznávané teórie. Aby niekto nepovedal, že šírim dezinformácie, nebudem o nich veľmi hovoriť. Aspoň vám ich však načrtnem.

Niektorí ľudia pripisujú Mandela efekt paralelným realitám. Napríklad v paralelnej realite E213 má Pikachu čierny pásik na chvostíku. A keď sa reality prelínajú, časť ľudí si myslí, že ho má aj tu.

Občas sa objaví názor, že za to môže „chyba v Matrixe“. Ale naozaj chyba v Matrixe. Pretože vraj žijeme v simulácii alebo počítačovej hre, kedysi to naozaj bolo inak. A časom to tvorcovia simulácie zmenili. Ktovie, možno im prišla čierna špička chvostíka depresívna.

Ako spoznáte Mandela efekt?

• Hlavná podmienka je, že veľa ľudí si danú vec pamätá zle. Musí to však byť naozaj veľa ľudí, a nie len napríklad vaša rodina, aby sa vylúčila náhoda.
• Materiál, z ktorého Mandela efekt vznikol, nesmie byť sporný. Predstavte si, že animovaná postavička Krtko bude mať väčšinou nos červený, ale napríklad v tretine seriálov, filmov alebo kníh bude mať nos hnedý. A ľudia si budú pamätať hnedý. To nie je Mandela efekt.
• Mandela efekt nie je hoax. Hoax alebo dezinformácia je spôsobená zámerne a jej tvorca jej veriť nemusí.
• Štvrtý bod nadväzuje na prvý. Bežná zabúdlivosť, napríklad večné hľadanie kľúčov alebo okuliarov, to tiež nie je Mandela efekt.

Záver

Mandela efekt nie je nič, čoho by sme sa mali báť. Je to pozoruhodný, hoci mätúci jav, ktorý ktorý vám zaručene zamotá hlavu.

Ďakujem za prečítanie článku a na záver tu mám ešte malú anketu…

Zdroje

• Wikipédia
• National Geographic
• Moja psychológia
• Česká televízia