Ahojky Alíku,
neuhádneš, kam som sa vďaka pozvaniu od kamaráta dostal. Jedného dňa mi zazvonil telefón. Volal môj kamarát Malík. S rodinou sa kedysi odsťahoval do Grónska a potom sme si už len písali listy. Lenže tentoraz ma pozval k nim. No teda! Ani nevieš, ako som skákal radosťou až po strop. Takmer som skončil o poschodie nižšie u susedov. Tí by sa asi čudovali, keby som im zrazu pristál v obývačke.

Odlet som mal naplánovaný až o dva dni, ale začal som baliť už skôr. Veď som vôbec netušil, čo si vziať so sebou. Zbalil som si dva svetre, jarnú bundu, klapky na uši a veľa ďalších potrebných vecí.

Nastal deň odletu, premiestnil som sa na letisko a hľadal svoje lietadlo. Lenže ja som poplietol čas. Na letenke bolo 02:00 a ja som si myslel, že letím o 02:00 popoludní. Čo teraz? No nebudem ťa napínať. Na letisku sa ma ujali veľmi milí zamestnanci a snažili sa mi všemožne pomôcť. Našťastie ďalší let bol naplánovaný na ôsmu hodinu večer a mali voľné miesto. Poletím!

Po dlhej vyčerpávajúcej ceste som konečne dorazil na letisko v Grónsku. Vítala ma ceduľa: Nuuk Airport. Chvíľu som sa čudoval, prečo sú všetci tak teplo zabalení, ale hneď po vystúpení z lietadla mi to bolo jasné. Tu ma nezachránia ani tie dva svetre či jedna obyčajná jarná bunda. Našťastie môj kamarát Malík na mňa čakal na letisku a hneď mi bežal na pomoc. Priniesol mi teplú zimnú bundu a hneď mi bolo lepšie.

Po príchode do jeho dediny som bol predstavený celej rodine. Potom sme sa s jeho bratmi Miníkom a Nukom rozhodli ísť sánkovať. Bolo to úžasné. Dokonca mi v jednu chvíľu prestala byť aj zima. Výborne sme sa zabávali. Potom už nastal čas večere a ja som mohol ochutnať ich tradičné jedlo Suaasat, čo je vlastne taká hustá polievka. Po večeri sme si rozprávali starodávne historky. Veľmi som si to užíval.

Výlet po Grónsku

Posledný deň sme zavítali aj do múzea, kde som videl múmie. To bolo také strašidelné! Nakoniec ma Malík zobral ešte na kajaku na Nuuk Fjord, boli tam vodopády, ľadovce a hlavne veľryby. To bolo také nádherné! Vôbec sa mi večer nechcelo letieť späť domov.

Na letisku som ešte dostal od Malíka ručne vyrezávanú sošku mňa samotného. Veľmi ma to dojalo.

Soška Pepíčka

Z lietadla som ešte zamával Malíkovi a letelo sa domov. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Na budúci rok sme sa s Malíkovou rodinou dohodli, že prídem znova, ale tentokrát na celý mesiac. Ako ja sa už teším. A najlepšie je, že môžem vziať niekoho so sebou. Tak čo, letel by si tiež?

Maj sa krásne!
Tvoj hrošík Pepíček