V tomto článku by som chcel nadviazať na predchádzajúci článok o vplyve sociálnych sietí na našu spoločnosť a prepojiť to s témou, o ktorej sa dnes veľmi často hovorí.

Sociálne siete

Už pred príchodom modelov generatívnej umelej inteligencie bolo známe, že ak vám technologický korporát niečo servíruje zadarmo, robí to najskôr preto, že ste to vy, na čom môžu oni zarobiť. Ste produkt.

Typicky z vás získajú nejaké dáta, vďaka ktorým si o vás môžu vytvoriť vašu digitálnu kópiu a lepšie tak pochopiť vaše návyky, záujmy a sociálne postavenie, aby vám mohli servírovať presvedčivejšie a presvedčivejšie reklamy. Neznie to možno vôbec zle. Veď sa mi možno zíde mať odporúčania na veci, ktoré by som mohol/mohla chcieť, ale kto rozhoduje o tom, čo ja chcem? Technologický korporát, alebo ja? A hlavne: Sme si naozaj istí, že ten korporát nám buduje profil personalizovaných reklám z dobroty srdca? Pretože im na nás záleží? Pretože chcú, aby sme sa mali dobre? Samozrejme, že nie! Cieľom je zisk a čím viac preklikov reklamný banner bude mať, tým viac je pravdepodobné, že si firma s technologickou spoločnosťou dohodne inzerciu znova.

A sú tu aj ďalšie riziká. Postupom času sa zistilo, že je možné ovplyvniť s pomocou obsahu, ktorý konzumujete na sociálnych sieťach, aj to, ako vnímate svet. Algoritmus vám môže namiešať taký koktejl obsahu, že ľahko zmeníte názor na vec, ktorú ste predtým neznášali. Alebo naopak: vec, ktorú ste milovali, budete zrazu neznášať. A to je niečo, čo sa dá výborne využiť. Nielen pre inzerciu a reklamné systémy. Napríklad ak by teoreticky jedna politická strana veľmi chcela vyhrať vo voľbách, stačí, aby algoritmus servíroval ľuďom obsah, kde sú iné strany zobrazované v zlom svetle a tá ich strana zas v tom dobrom. Technologické korporáty toto teoreticky môžu robiť aj bez vedomia konkrétnych vlád a politických strán. A to je na tom to najdesivejšie. Stále však nekončíme.

Na sociálnych sieťach sa všetci chcú prezentovať dobre, preto zasa až tak veľmi nehovoria o veciach, ktoré sa im nedaria alebo sa im v minulosti nepodarili. Všetky nedostatky sa odstránia a všetko sa zdá perfektné. Lenže realita perfektná nie je. A deťom, ktoré na sociálne siete tiež chodia, sa toto musí vysvetliť, pretože presvedčenie, že všetci sú dokonalí, ale ja nie, dokáže byť veľmi deštruktívne a niekedy môže skončiť aj zle.

Dalo by sa namietať, že toto síce nie je problém, ktorý sociálne siete vytvárajú, ale je dôležité mať na pamäti, že ho silno podporujú. Pretože kde sa dieťa normálne stretne vo svojom okolí s modelkami, ktoré chudnú až na kosť? Alebo s influencermi, ktorí sa prezentujú tak, že si kupujú každý deň drahé a pre deti veľmi škodlivé nápoje? Na sociálnych sieťach.

Všeobecne by sme teda mohli povedať, že sociálne siete nám vytvárajú určité prostredie, ale technologickí giganti ho neprispôsobujú tak, aby sociálne siete ľuďom prispievali k lepšiemu životu. Často ho zhoršujú v prospech svojho vlastného zisku.

A než sa ponoríme do ďalšej časti, dajme si malý citát: „Technológia nie je nebezpečenstvom, tým je to, čo technológia v ľuďoch prebúdza.“

AI éra

Písal sa začiatok roka 2023 a prvá služba s modelom generatívnej umelej inteligencie sa otvorila ľuďom. Vtedy služba zažila úplný boom, pretože dokázala získať užívateľskú základňu omnoho väčších rozmerov, než dokázala akákoľvek sociálna sieť predtým. To samozrejme neostalo bez povšimnutia veľkých technologických gigantov, a ak niečo predtým vyzeralo ako neškodný projekt, ktorý ľuďom pomôže s písaním textov a nič viac, tak to už dávno nie je pravda. Pre nich to bola hlavne nová príležitosť, ako zarobiť zase pár miliárd dolárov navyše. A neboli by to oni, keby sa toho nechytili všetci, pretože v tejto brandži platí, že kto nepoužíva AI, jednoducho proste nie je.

Netreba asi ísť veľmi ďaleko, aby ste vedeli povedať, že tento šialený rýchlik sa nerúti správnym smerom. Ako už dobre vieme z predchádzajúcej časti o sociálnych sieťach, záujem technologických gigantov nespočíva v rozvoji udržateľnejšieho života. V záujme je zisk a pre zisk potrebujete byť jednotkou na trhu. Nemôžete si dovoliť úľavy v podobe zodpovednejšieho vývoja modelov umelej inteligencie. Musíte k vývoju a výskumu pristupovať efektívne, pretože inak riskujete, že v AI závode zrazu z prvého miesta spadnete na druhé miesto a potom na tretie, na štvrté, na piate... až na úplný koniec zabudnutia. A to len preto, že ste sa snažili hrať fér.

Príkladom takého efektívneho vývoja môže byť fakt, že aj firmy a spoločnosti, od ktorých by ste AI nasadenie neočakávali, zrazu musia jednoducho implementovať AI nástroje, aj keď to s ich podnikaním nijako nesúvisí. A spoiler: Tie nástroje zvyčajne za nič nestoja, lebo účelom bolo len nalepiť si nálepku „AI“ za svoje logo.

Alebo napríklad momenty, keď model umelej inteligencie odporučil dieťaťu sa usmrtiť. A to len preto, že technologický gigant usúdil, že keď bude jeho model väčšinou súhlasiť so všetkým, čo užívateľ povie, tým zarobí viac peňazí. Pretože prečo by ste si mali chcieť nechať radiť od niekoho, kto vám často povie, že klamete? Kto vás vyvedie napríklad aj z presvedčenia, na ktorom staviate celý život?

Ďalším faktom je, že vývoj pokračuje, aj keď to znamená, že to dá nové a lepšie zbrane kyberzločincom. Predtým bolo celkom normálne, že keď z cudzieho čísla počuje rodič svoje dieťa, tak sa mu bude snažiť pomôcť, ale presne to už teraz nemôže. Kriminálnici totiž môžu replikovať hlas dieťaťa a dať mu do úst slová, aké si budú priať, len z pár sekúnd nahrávky hlasu, ktorú môžu získať úplne voľne na sociálnych sieťach. Ak ste rodič, nedávajte na sociálne siete nikdy nahrávky ani fotky svojho dieťaťa.

Je momentálne aj bežné, že rôzni ľudia môžu byť vygenerovaní v momentoch, ktoré sa nikdy nestali, a predsa budú vyzerať veľmi reálne. Stačí mať reálny obrázok tváre. A ak existujú obrázky, nie je problém vytvoriť aj videá. Už je tu pár rokov niečo, čo sa odborne nazýva deepfake. Ide o videá osobností (ale môžu to byť aj ľudia, ktorých poznáte zo svojho okolia), ktoré boli vyrobené umelo s pomocou AI a bez vedomia zobrazovanej osoby. Je tak možné vytvoriť prejavy rôznych politikov, ktorí vás budú presviedčať na kúpu nejakej podvodnej akcie (alebo iného podvodu), prípadne vás môžu politicky ovplyvniť. Po zázname už nikdy nebude možné bezvýhradne veriť.

Takže...

Chcel by som sa vrátiť k citátu, ktorý som použil v prvej časti článku: „Technológia nie je nebezpečenstvom, tým je to, čo technológia v ľuďoch prebúdza.“

Možno to vyzerá, že som teraz naznačil, že umelá inteligencia je technológia, u ktorej by všetky štáty sveta mali prisahať, že ju nepoužijú, kým nenastane ohrozenie štátu, ako pri jadrových zbraniach, ale nie je to pravda. Umelá inteligencia nie je nebezpečenstvom, tým je to, čo AI v ľuďoch prebúdza. Umelá inteligencia má skvelý potenciál, ale je to dvojsečná zbraň. Rovnako ako väčšina vecí na svete. Buď sa môže použiť na účely, ktoré zaručene budú pomáhať planéte, alebo sa dá zneužiť v prospech korporácií a neprospech ľudí a planéty.

Dôležité je, aby korporácie mali spoločné ciele so svojimi užívateľmi. Aby vyvíjali svoje modely umelej inteligencie s trpezlivosťou, rozvahou a zodpovednosťou. Nemali by stavať svoje zisky na prvé miesto a ľudí až na druhé. Preto je zodpovednosťou akejkoľvek vlády usmerniť ciele korporácií ideálne skôr, než korporácie našu spoločnosť postupne zničia.