Ahoj Alík,
v lete som veľa cestoval. Ako iste vieš, písal som ti listy z mnohých miest. Bol som aj v Krkonošiach. Vieš, čo som ale netušil? Že keď sa budem v zime túlať po južných Čechách, dostanem sa tam znovu. Tak dobre, začnem pekne od začiatku…

Keď napadol sneh a bol mráz, videl som v televízii, že autá nejazdia po ceste, ale cez Lipno. Povedal som si, že to musím omrknúť a skúsiť, či by ľad udržal aj mňa. Lenže som sa zatúlal a namiesto k Lipnu som dorazil na hranicu južných Čiech a Vysočiny. Keď som zašiel do jednej dediny, sadol som si na kraj potoka a nevedel som, čo ďalej. Bola mi zima a mal som hlad. Mal som ale šťastie.

Sotva som si stihol sadnúť, išla ku mne dievča. Mávala na mňa. Asi ma spoznala, pretože ma zdravila a nebála sa ma. Musela teda byť tu z Alíka. A tiež bola. Že ma to nenapadlo skôr, modro-žltá šál, farby skauta. Bola to teda naša milá skautka, lepšie povedané morceMaty. Dala mi svoju šálu a zobrala ma k sebe domov. Tam mi povedala, že o dva dni sa chystá so školou na lyžiarsky do Harrachova. V Krkonošiach sa mi veľmi páčilo, tak som ju prosil, či ma nemôže vziať so sebou. Chvíľu hovorila, že nemôže, ale potom ju niečo napadlo. Povedala mi, že na druhý deň o pol druhej mám stáť pred školou.

Deti sa ma báli, tak som sa schoval do kríkov na školskom dvore. Keď som svoju novú kamarátku videl vyjsť, bolo vidieť, že si ma hneď všimla. Išla za mnou a čakali sme. Veľa sme sa nerozprávali, pretože Zora, tak sa morceMaty volala, nechcela, aby si ma ostatní všimli. Chvíľu sme čakali, kým sa školský dvor nevyprázdnil. Potom z dverí školy vyšiel nejaký pán a Zora ožila. Zrejme sme čakali na neho.

Len čo sa k nám priblížil, Zora vstala a niečo mu hovorila. Pochopil som, že sa rozprávajú o mne a že ten pán je učiteľ. Po chvíli na mňa zamávala, nech vyleziem. Pán učiteľ sa na mňa chvíľu pozeral a potom s niečím súhlasil. Doma mi Zora povedala, že s nimi môžem ísť na lyžiarsky. Ani nevieš, akú som mal radosť. A Zora tiež. Hneď ako sme prišli domov, vytiahla dve dlhé dosky a s pomocou brata mi z nich vyrobila lyže na mieru. Tiež bolo potrebné paličky – žiadny problém! Paličky urobili z dvoch dlhých a rovných palíc.

Potom si išla Zora ešte zbaliť veci a na druhý deň ráno sme stáli pred školou. Hovoril som si, ako ma asi nasúkajú do autobusu, odpoveď som však poznal hneď, ako autobus prišiel. Za ním bol karavan! Takže ma zaviedli do karavanu, kam som sa akurát vošiel, a mohli sme vyraziť. Zatiaľ čo si Zora spolu s kamarátmi užívala v autobuse, ja som tomu ani neľutoval, pretože som od detí dostal kopu dobrôt, tak som doplnil tukové zásoby, aby mi na horách nebola zima.

Do izieb som sa pochopiteľne nezmestil, tak ma dali spať do lyžiarne.

Hneď po príchode sa nestrácal čas a išlo sa na bežky. Ja som použil moje drevené lyžobežky a snažil som sa nezabiť. Ostatní ľudia sa na mňa divne pozerali, asi preto, že som práve zmenil farbu na žltú.

Ďalší deň sme išli lyžovať. Len čo som vstúpil na svah, všetci ľudia sa vytratili, asi sa im nepáčila ani modrá farba. Pretože som lyžovať nevedel, zaradili ma do červenej skupiny, kde bola mimochodom aj Zora.

V utorok sa dopoludnia lyžovalo a popoludní sa išlo na bežky. Na bežkách sme sa dokrivkali až do Krkonošského národného parku.

V stredu bolo na programe opäť lyžovanie, ale veľmi mi to nešlo. Časť červenej skupiny jazdila na lanovke až na úplný vrchol kopca, ale ja som bol s tou časťou, ktorá jazdila na pomu, pretože ma na lanovku nechceli pustiť.

Vo štvrtok bol na programe oddychový deň. V jedálni sa hrali stolové hry, ale Zora a jej kamarátky išli za mnou do lyžiarne a hrali pesničky na gitare. Popoludní sme sa išli pozrieť na Mumlavský vodopád. Po ceste to hrozne kĺzalo, ale tá podívaná stála za to.

Mumlavský vodopád

Posledný deň bol súťažný. Dopoludnia sa pretekalo v slalome na lyžiach. Popoludní sme sa stretli na bežkách. Večer prebehlo vyhlásenie víťazov a odovzdanie diplomov.

Zora, ja aj všetci ostatní dostali diplom za účasť a ja som ešte dostal diplom od detí za najlepšieho hrocha Pepíčka. Veľmi ma to potešilo.

V sobotu ráno sa už len balilo a o pol desiatej prišiel pred ubytovanie autobus aj s karavanom.

Teraz sa práve nachádzam u Zory doma a spoločne ti píšeme list. Mám v pláne sa potom vydať späť domov, pretože ma to Lipno už ani neláka.

Tak ahoj, milý kamarát Alík.