Bolo 27. januára 2025, keď sme sedeli na letisku v Prahe s už odbavenými kuframi a netrpezlivo čakali na naše lietadlo, ktoré mierilo smer Dominikánska republika. Okolo už neskorých popoludňajších hodín sme sa vybrali k lietadlu, usadili sa na svoje miesta a po chvíli lietadlo začalo vzlietať (tento pocit úplne milujem)!

Keďže cesta trvala 10 hodín, počas letu sme dostali aj večeru.

Výhľad z lietadla

Po prílete nás privítalo teplé tropické podnebie a úplne iný vzduch. Okrem zmeny prostredia sme si museli zvyknúť aj na časový posun – o 5 hodín menej než v ČR. Ja som bola po dlhom lete, čakaní na kufre a jazde autobusom na hotel úplne mŕtva a na recepcii, kde bol ešte celkom rad, som si priala už čo najrýchlejšie ísť si ľahnúť do postele.

Ubytovaní sme boli v rezorte Lopesan Costa Bávaro, ktorý bol naozaj obrovský. Nachádzalo sa tam niekoľko bazénov, reštaurácií a barov. Ležadlá so slnečníkmi boli zdarma ako pri bazéne, tak priamo na pláži.

Hneď prvé ráno sme sa išli pozrieť na pláž. Na pohľad bola veľmi pekná. More bolo príjemne teplé a väčšinou pokojné, ideálne na dlhé kúpanie.

Väčšinu dní sme striedali oddych pri bazéne s kúpaním v mori. A každú chvíľu sme si chodili pre osviežujúci drinčíček do stánku.

Punta Cana, Lopesan - bazén

Večery boli pokojnejšie, teda ak sa nešlo niekam na diskotéku a pod. My sme sa často len prechádzali po rezorte, zašli si na drink alebo sledovali západ slnka na pláži.

Punta Cana, Lopesan - palmy

Jedlo

Výber bol naozaj veľký. Každý deň sme mohli ochutnať niečo iné – od miestnych jedál až po klasiku, na ktorú sme zvyknutí z domu. Nechýbalo ani čerstvé ovocie, dezerty a rôzne tropické nápoje. Mne sa veľmi páčila zmrzlináreň, sympatická na pohľad a s veľkým výberom chutnej zmrzliny.

Výlet na ostrov Saona a okolie

Jedným z najzaujímavejších zážitkov celej dovolenky bol výlet na ostrov Saona a do okolitých miest, kam sme vyrazili spoločne s ďalšími Čechmi a s sprievodkyňou. A ešte pred odchodom sme mali možnosť ísť sa pozrieť na morskú kravu.

Morská krava

Po celý čas sme na všetky miesta jazdili v rýchločlne. Už samotná cesta na ňom bola dobrodružstvo. Niekoľkokrát sme aj s člnom vyskočili do vzduchu, čo sa mne – ako milovníčke adrenalínových zážitkov – veľmi páčilo! No… ostatným podľa tých občasných zdesených výrazov a kriku evidentne o niečo menej.

Ostrov Saona

Na začiatku sme dorazili priamo na ostrov Saona, ktorý je známy svojimi prekrásnymi plážami s bielym pieskom a palmami. Pláž bola naozaj nádherná, ideálna na fotenie.

Ostrov Saona

Mohli sme ísť do mora, aj keď vo vode bol celkom veľký neporiadok, napríklad rôzne zvyšky z prírody. Tiež sme si kúpili čerstvý kokos na pitie, urobili množstvo fotiek pri palmách a len si užívali tú pravú karibskú atmosféru. Po pláži sa okolo nás pohybovali aj miestne psíky, ktoré sme si na chvíľu privlastnili a sprevádzali nás.

Návšteva miestnej dediny

Neskôr sme sa presunuli do dediny, kde skutočne žijú miestni obyvatelia. Išli sme so sprievodkyňou, ktorá nám rozprávala o živote miestnych ľudí. Bolo to veľmi zaujímavé a zároveň trochu smutné vidieť, v akých podmienkach niektorí ľudia žijú.

Zaviedla nás tiež do akéhosi útulku, kde nám rozprávala o živote malých korytnačiek, ktoré sa snažia zachraňovať a chrániť. Aj keď si už nepamätám úplne všetky detaily, bolo pekné vidieť, že niekto vynakladá úsilie na ochranu prírody a zvierat.

Väznica a obed
Súčasťou prehliadky bola aj návšteva miestnej väznice, ktorou sme si mohli prejsť. Zvonku pôsobila nenápadne, takmer ako obyčajná budova, ale vo vnútri bol pocit úplne iný. Holé betónové steny, prázdny priestor, minimum vybavenia a mreže vytvárali zvláštnu stiesnenú atmosféru. Všetko pôsobilo veľmi jednoducho, surovo a nehostinne. Pre mňa bolo ťažké si predstaviť, že v takom priestore môže niekto skutočne tráviť dlhý čas.

Väznica

Obed sme mali na mieste – špagety, ktoré, žiaľ, neboli veľmi kvalitné. Počas jedla nás navyše „otravovali“ opäť miestne psíky, ktoré sa snažili ujedať z tanierov. Aj to ale k miestnej realite tak nejako patrí. Priznám sa – pri pohľade na tie ich roztomilé psie oči som neodolala a kúsok som im predsa len dala.

Čo ma však prekvapilo, bolo to, že v tejto časti dediny mali verejnú WiFi.

Kúsok vedľa sme navštívili aj miestnu toaletu, ktorá bola veľmi malá. Taká latrína, ktorá pôsobila veľmi provizórne. Nebol to úplne príjemný zážitok, ale zase nám to ukázalo, aké rozdielne môžu byť životné podmienky v rôznych častiach sveta.

Ďalšie zastávky a kúpanie v mori

Počas výletu sme prechádzali aj okolo miesta spojeného so súťažou Survivor. Bolo veľmi fascinujúce naživo vidieť to miesto, ktoré sme doteraz poznali len z televízie. Keď sme sa k nemu priblížili, náš pán „kapitán“ spomalil, aby sme sa naň mohli poriadne pozrieť a urobiť pár fotiek.

Zastavili sme sa tiež na mieste, ktoré bolo vyhradené čisto na kúpanie. Tam som si naozaj zaplávala ďaleko od brehu a užila si to. Voda bola príjemne osviežujúca a počas plávania som mala možnosť zaplávať si v pokoji a úplne sama. To som využila a krásne som sa odreagovala a vyčistila si hlavu.

Na konci sme mali možnosť potápania a šnorchlovania, mohli sme si požičať potápačské okuliare a pozorovať morské hviezdice. Voda tu bola len po pás.

Kedy ísť a aké je počasie?

Priemerné teploty sa v Dominikáne pohybujú okolo 25–30 °C po celý rok. Obdobie sucha je od decembra do apríla, keď je počasie najslnečnejšie a ideálne na krásnu dovolenku. Naopak najlepšie je neísť tam počas hlavnej sezóny hurikánov, približne od augusta do októbra. V tomto období je najväčšie riziko silných tropických búrok.

Záver

Celá dovolenka v Punta Cane bola naozaj nezabudnuteľná. Od prvého okamihu na pláži, cez prvé ochutnanie jedla v reštaurácii a dobrodružstvo na ostrove Saona až po pokojné večery pri rezortnom bazéne. Možno to v tomto článku môže pôsobiť tak, že dovolenku až príliš vychvaľujem, ale naozaj nemám čo vytknúť. Jedna z najlepších dovoleniek, na ktorej som kedy bola, pripadala som si pomaly ako na Maldivách.

Ak o tejto destinácii premýšľate vy alebo vaši rodičia, za mňa určite berte všetkými desiatimi. Najlepšie aj s nejakým výletom, práve ako sme my išli na ostrov Saona. Ten bol za mňa čerešničkou na torte a po celom dni sa mi vôbec nechcelo späť na hotel, a to som pomerne introvert!

A čo vy? Bol niekto z vás v Dominikáne či dokonca v rovnakej lokalite? Budem rada, keď sa o to podelíte dole v diskusii!