Cyklistika ma začala naozaj baviť pred pár rokmi. Avšak za ten čas, keď som pridával kilometre a prevýšenie, mám svoje okolie poriadne pojazdené. Potom však prišla náhoda a ja som narazil niekedy v júni tohto roka na zaujímavý projekt. Cyklopecky sú veľká letná súťaž, ale hlavne sú to zaujímavé trasy po rôznych miestach východných Čiech. A to, že sa tu dá niečo vyhrať, mi osobne príde ako taká čerešnička na torte. Tak si o tom poďme povedať niečo viac.

O čo vlastne ide

Ako som písal vyššie, Cyklopecky sú cyklistická súťaž, ktorá začína 1. mája (aspoň teda tento rok) a končí 30. septembra. Za ten čas je úlohou toho, kto chce súťažiť, nazbierať aspoň päť pečiatok, QR kódov alebo kódov z niektorej z celkovo pätnástich rôznych trás. Tie sa získajú za absolvovanie okruhu na bicykli alebo pešo, a to vždy v niektorom z turistických informačných miest na danej trase.

Výhodou týchto kódov je, že trasu možno absolvovať úplne kedykoľvek, nie je nutné viazať sa na otváracie hodiny infocentier. Kartu, do ktorej sa pečiatky či kódy zbierajú, si možno vytlačiť na oficiálnych stránkach, na infocentrách sú tiež informačné brožúrky, ktoré ju majú zo zadnej strany. Ďalšou možnosťou je elektronická cesta. Tú som však neskúšal, takže vám ju úplne nepriblížim.

Hracia karta

Keď má súťažiaci dosť pečiatok alebo sa končí obdobie na ich zbieranie, jednoducho kartu pošle emailom, formulárom alebo poštou. Z doručených kariet sa potom žrebuje celkovo 20 výhercov. Hlavnou cenou je horský bicykel, ďalej napríklad pobyt v Českých Petroviciach alebo poukazy do Aquacentra v Pardubiciach.

Verím však, že pre tých, ktorých cyklistika naozaj baví, alebo aj pre chodcov budú hlavné tie výlety, ktoré ich prevedú po miestach, ktoré nemajú až tak úplne zmapované. Rovnako ako ja.

Kam som vyrazil ja

Koncom augusta mám dokopy šesť pečiatok. Dúfam však, že čas dovolí a do konca septembra stihnem ešte dve ďalšie. Z trás som absolvoval 1, 2, 4, 5, 6 a 8. Aby som vás tu nenudil dlhým opisom všetkých, vybral som na priblíženie dve, ktoré ma oslovili najviac.

Trasa č. 6 – Nasavrky

Jednoznačne ma za srdce chytila trasa okolo Nasavrk. Všade krásne lesy, chlad a pekná cesta. Aj napriek prevýšeniu takmer 600 metrov sa všetky kopce dali plynule zvládnuť. Začínal som v Nasavrkách, kde, keby som mal viac času, by som si určite zašiel do skanzenu. Snáď nabudúce.

Ako prvú zastávku na svojej ceste som mal rozhľadňu Boiku, odkiaľ bol krásny výhľad do Železných hôr. Je to k nej pekný kopec, ale šliape sa dobre. Rovnako ako nasledujúci k obci Křižanovice. Tu som sa dokonca tak zahĺbil, že som zabudol odbočiť k priehrade, pri ktorej som sa chcel odfotiť.

Rozhľadňa Boika

Nakoniec som si urobil fotku aspoň pri menšej vodnej elektrárni v Práčove, ktorá k vodnej nádrži tiež patrí. O kúsok vyššie ma potom zaujal kostol, stojaci priamo v zákrute.

Elektráreň Práčov

Kostol

Vrcholovým bodom celej cesty bola však jednoznačne zrúcanina hradu Žumberk. K nej som schádzal lesom po pomerne strmej štrkovej ceste. Už počas cesty dole som zrúcaninu preklínal, aby stála za to, pri predstave, že sa tou istou cestou budem vracať, ako naznačovala GPS. Našťastie hrad nesklamal. Naozaj krásne ruiny s výhľadom mi dodali silu, aby som došiel zvyšné prevýšenie.

Žumberk

Trasa č. 8 – Polička

Tu musím povedať, že Polička je krásna sama o sebe. Hradby, tunajší kostol aj park neďaleko sú naozaj veľmi pekné. A podobné je to aj v okolí.

Hradby Polička

Na trasu som vyrážal za silného vetra a musím sa priznať, že prvých asi päť kilometrov, keď som šliapal na najľahší prevod a aj tak som sa skoro nehýbal z miesta, som premýšľal, že sa vrátim. Nakoniec som to však nevzdal a som rád. Trasa viedla údoliami okolo potokov, v ktorých boli ukryté dediny plné chalúp.

Kostol Polička

Na ceste stojí za zmienku predovšetkým obec Bystré, za ktorou stojí Strom rodákov. Priamo k nemu som nešiel, pokochal som sa ním z diaľky. Stojí totiž na poriadnom kopci a ja som už vtedy vedel, že sa od trasy Cyklopecek musím trochu odkloniť kvôli oprave cesty. Tým som si k pôvodnému prevýšeniu pridal hneď niekoľko ďalších bodov. Kúsok kopca som síce musel vyjsť, pretože mi už došli sily, avšak z vrcholu bol veľmi pekný výhľad na Bystré v údolí.

Strom rodákov

Na záver by som rád povedal, že aj keď som Pardubicko a Hradecko mal celkom pojazdené, vďaka Cyklopeckám som sa pozrel aj do miest, o ktorých som ani netušil. A to som tie cesty nemusel ani plánovať, pretože to autori urobili za mňa. Už som zvedavý, či sa na mňa usmeje šťastie aj v súťaži. Držte mi palce!

Viac informácií nájdete na stránkach Cyklopecek.