Čo je to synkopa?
Synkopa je odborný názov pre krátkodobé omdlenie, spôsobené krátkodobým znížením prekrvenia mozgu. Ide o stav, ktorý nastupuje rýchlo a trvá spravidla krátko. Typické je tiež to, že po prebudení sa človek relatívne skoro vracia do normálneho stavu.
Môže trvať niekoľko sekúnd až minútu.
Druhy a príčiny synkopy
- Reflexná (vazovagálna) synkopa je najčastejšia a zvyčajne neškodná. Spustiť ju môže emočný stres, bolesť, pohľad na krv či injekciu, dlhé státie alebo prehriatie, a dokonca aj jedlo alebo kašeľ.
- Ortostatická synkopa nastáva najmä pri rýchlom vstávaní z ľahu alebo zo sedu, dlhom státí alebo po námahe, zvlášť pri dehydratácii či krvácaní.
- Kardiálna synkopa môže byť dôsledkom vážnych srdcových ochorení – napríklad nebezpečnej arytmie, mechanických prekážok (napríklad ťažkej aortálnej stenózy) alebo závažných akútnych stavov ako sú infarkt či pľúcna embólia.
Čo je to presynkopa?
Presynkopa je stav, ktorý synkope predchádza, ale nedôjde pri ňom k úplnej strate vedomia. Človek je teda ešte pri vedomí, dokáže ešte chvíľu reagovať a odpovedať, ale cíti varovné signály. Telo nám vlastne dáva vedieť, že sa blíži výpadok prekrvenia mozgu.
Varovné signály
- černenie pred očami
- rozmazané alebo zúžené (tzv. tunelové) videnie
- závraty
- slabosť v nohách
- hučanie alebo šumenie v ušiach
- potenie
- nevoľnosť (pocit na zvracanie)
Prečo sa to deje?
Hlavnou príčinou synkopy je dočasný pokles prísunu krvi do mozgu. Prekrvenie mozgu závisí najmä od dvoch vecí: od srdcového výdaja a od cievneho odporu. Ak klesne krvný tlak, spomalí sa srdcová činnosť alebo sa krv príliš presunie do dolných končatín, mozog môže byť na chvíľu horšie zásobený.
Kedy a kde sa to deje?
Synkopa si nevyberá, ale existujú situácie, ktoré sú pre ňu ako stvorené. Najčastejšie sa objavuje tam, kde telo musí bojovať s gravitáciou alebo prostredím:
- Dlhé státie: typicky v MHD, v rade alebo pri školskom vystúpení. Krv sa vplyvom gravitácie „vyleje“ do nôh a srdce ju má oveľa ťažšie pumpovať nahor do hlavy.
- Rýchle vstávanie: Keď ležíte, krv je v tele rovnomerne. Hneď ako však prudko vstanete, gravitácia ju bleskovo stiahne dole do nôh. Srdce má potom zlomok sekundy oneskorenie, kým stihne krv vypumpovať späť k mozgu. Výsledkom je práve to krátke čierno pred očami, ktoré je vlastne takou presynkopou.
- Vydýchaný vzduch a teplo: v preplnených miestnostiach alebo na priamom slnku sa cievy roztiahnu a krvný tlak následne klesá.
- Silný zážitok: Čo napríklad taký strach z ihly u doktora? Alebo pohľad na krv? A čo napríklad veľký šok? Všetky tieto situácie môžu zapríčiniť, že mozog v tej chvíli vyšle signál, ktorý telo doslova „vypne“.
Čo vidí a cíti človek pri presynkope alebo synkope?
Pri synkope
Počas synkopy človek zvyčajne nevníma nič – mozog je dočasne bez dostatočného prísunu krvi a kyslíka. Preto vypne nepodstatné funkcie (vedomie), aby ušetril energiu na udržiavanie základných životných funkcií, ktorými sú srdce a dych. V tej chvíli nefunguje „ukladanie“ do pamäti. Napríklad aj keby vaše oči boli otvorené, mozog obraz jednoducho nespracuje.
Lenže… čo to nič vlastne je? Predstava, že človek necíti nič, je paradoxná, pretože naše vedomie je zvyknuté neustále niečo spracúvať.
Tu je pár spôsobov, ako si to „nič“ predstaviť:
- Ako strih vo filme: Najbližším prirovnaním je asi filmový strih. Idete po ulici (záber A) a zrazu ležíte na zemi a nad vami stoja ľudia (záber B). Medzi tým nebolo žiadne čierno, žiadne čakanie ani tma. Ten čas pre váš mozog jednoducho neexistoval.
- Ako hlboký spánok bez snov: Spomeňte si na nejakú noc, keď ste zaspali a hneď sa zobudili bez toho, aby sa vám čokoľvek snívalo. Medzi zaspávaním a prebudením nebolo nič – žiadny pocit plynutia času. Mdloba je rovnaká, len nastane oveľa rýchlejšie a nečakane.
Čím sa to „nič“ líši od spánku?
Pri spánku mozog stále pracuje, triedi spomienky a vy podvedome vnímate čas. Pri mdlobe sa vypne vedomé ja.
Pri presynkope
Zrak je zvyčajne prvý zmysel, ktorý dáva vedieť, že je zle. Pretože oči a zrakové centrum v mozgu spotrebujú veľa energie, pri nedostatku krvi začnú štrajkovať. Svet okolo vás zrazu môže vyzerať ako starý čiernobiely film alebo akoby niekto ubral jas na televízore. Všetko zošedne.
Ďalej je tu zúžené/tunelové videnie, pri ktorom máte pocit, že sa pozeráte cez úzku rúru alebo kľúčovú dierku. Periférne videnie (to, čo vidíte po stranách) zmizne a zostane len malý ostrý bod uprostred. Pridajú sa mžitky, pred očami sa vám začnú mihotať svietiace body, farebné škvrny alebo zrnenie, ktoré poznáte z vypnutej televízie. Nakoniec sa obraz začne pomaly zatmievať, tzv. blackout.
Ako môže vidieť človek pri presynkope, © DALL·E
Sluch sa mení veľmi špecifickým spôsobom. Človek má pocit, že sa vzďaľuje realite.
- Efekt pod vodou: Zvuky z okolia (hlasy ľudí, doprava) zrazu znejú tlmene, akoby ste mali na ušiach hrubé vankúše alebo boli ponorení v bazéne.
- Vnútorný hluk: Kým vonkajší svet utícha, vnútorný silnie. Môžete počuť pískanie, hučanie alebo silné dunivé búšenie vlastného srdca priamo v ušiach.
Vaše telo prestáva rozumieť tomu, kde je hore a kde dole, dostavuje sa pocit beztiaže. Máte pocit, že sa vznášate alebo že vaše telo nemá takmer žiadnu hmotnosť.
Ďalšia veľmi častá a skoro najbežnejšia vec je nevoľnosť v žalúdku. Náhle sa dostaví taký hojdavý pocit v žalúdku, podobne ako keď sa prudko rozbehne výťah. Môžete mať nepríjemný pocit na zvracanie.
Studený pot a mrazenie: Cítite, ako vám na čele a zátylku okamžite vyrazí studený pot, aj keď je v miestnosti teplo.
Môžete cítiť aj či už intenzívne alebo mierne mravčenie v končekoch prstov alebo okolo úst.
Váš mozog potom už nedokáže spracúvať myšlienky tak rýchlo ako zvyčajne. Ste zmätení, ak na vás niekto hovorí, počujete slová, ale postupne nerozumiete ich významu. Potom už nedokážete odpovedať.
Často sa dostaví aj zvláštny pokoj alebo odovzdanosť. Viete, že padáte, ale v tej chvíli vám to pripadá ako „niečo, čo sa jednoducho deje“, a nemáte silu s tým bojovať.
Nebezpečenstvo?
Synkopa býva vo väčšine prípadov neškodná, ale to neznamená, že ju môžeme úplne ignorovať.
Najčastejšie riziko predstavuje samotný pád. Pri strate vedomia človek nedokáže pád nijako kontrolovať, čo môže viesť k poraneniu hlavy, tváre alebo končatín. Nebezpečné je to najmä v situáciách, keď človek stojí na tvrdom povrchu, na schodoch alebo v blízkosti cesty.
Ďalším rizikom je to, že synkopa môže byť príznakom závažnejšieho ochorenia. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať situáciám, keď:
- k omdleniu dôjde bez varovných signálov
- nastane pri fyzickej námahe
- objaví sa v ľahu
- opakuje sa často
- je sprevádzaná bolesťou na hrudi alebo dýchavičnosťou
Ako správne reagovať?
Ak cítite, že vám samým prichádza nevoľno (presynkopa):
Okamžite si sadnite alebo v lepšom prípade ľahnite a ak môžete, zdvihnite nohy nad úroveň srdca. Ak sedíte, oprite sa. Uvoľnite tesné oblečenie. Snažte sa pokojne dýchať a mne pomáha aj zavrieť oči.
Týmto spôsobom môžete predísť samotnému omdleniu.
Ak omdlie niekto iný (synkopa):
Ak dotyčného/dotyčnú stihnete ešte chvíľu pred omdlením, poskytnite mu predošlé rady (teda ľahnúť si, dať nohy hore), prípadne mu pomôžte. Zo strany pozorovateľa uvidíte človeka zblednúť alebo naopak sčervenať, môžete si všimnúť aj spotenú kožu a fixný pohľad.
V prípade, že stojí a začne padať, pokúste sa ho chytiť a zmierniť pád. Následne ho položte na chrbát a skontrolujte, či dýcha. Zabezpečte, aby mal voľné dýchacie cesty. Aj keď sa potom už preberie, nenechajte ho hneď naraz prudko vstávať.
Kedy volať záchrannú službu?
Záchrannú službu je nutné privolať, ak:
- človek zostáva v bezvedomí dlhšie než zhruba 2 minúty
- nedýcha alebo dýcha nepravidelne
- došlo k ťažkému úrazu hlavy
- synkopa vznikla bez varovných signálov
- je prítomná bolesť na hrudi alebo dýchavičnosť → ak postihnutý nedýcha, okamžite volaj záchrannú službu a začni resuscitáciu
- ide o opakované omdlenie
- postihnutý má ochorenie srdca
V týchto situáciách už nejde len o bežnú synkopu a je potrebná odborná pomoc.
Záver
Synkopa je väčšinou krátkodobý a neškodný stav – väčšina ľudí sa po pár sekundách alebo minútach vráti do normálu. Napriek tomu nie je od veci vnímať varovné signály presynkopy a vedieť, ako správne reagovať, aby sa minimalizovalo riziko pádu alebo zranenia.
Pamätajte, že ak sa omdlenie opakuje, nastane bez varovných signálov, alebo je sprevádzané bolesťou na hrudi či dýchavičnosťou, je vždy lepšie vyhľadať odbornú pomoc. Vaše zdravie je dôležité!
A čo ty? Zažil/a si niekedy presynkopu alebo dokonca synkopu? Podeľ sa o to dole v diskusii!
